Ekonomika
Inštitút vypracoval tri príklady dôvodov, ktoré vedú ľudí na Slovensku k pozitívnemu obrazu o živote v bývalom režime. Stále aktuálnejšie sú psychologické dôvody. V celej Európe pribúda počet ľudí, ktorí v kapitalistickom svete finančne prosperujú, na strane druhej sa však cítia osamelo. Štát dnes zabezpečuje naše prežitie a množstvo z nás prestalo investovať čas do budovania komunít. Pocit osamelosti a neistoty z budúcnosti má veľmi negatívny vplyv na duševné zdravie. Druhou skupinou sú ekonomické dôvody.
„Nespokojná so stavom spoločnosti býva najchudobnejšia časť populácie. Platy za posledných 30 rokov rástli 10-násobne, ale ceny niektorých základných potravín aj 15 a viacnásobne. Niektoré služby ešte viac,“ uviedol Kosnáč. Z hľadiska životných nákladov je to pre väčšinu spoločnosti v poriadku, lebo výrazne klesli ceny ostatných tovarov. Najchudobnejšiu časť spoločnosti ale zaujímajú primárne základné potraviny a energie, a z tých niektoré predbehli rast platov.
Cesta k radikalizácii
„Na konci dňa tak mnohí chudobnejší ľudia necítia benefit modernej doby - niekedy práve naopak,“ poukázal. Medzi spoločenskými dôvodmi môžeme vidieť napríklad stratu prestíže povolania. To sa mohlo dotknúť napríklad baníkov, robotníkov či roľníkov, ale napríklad aj bezpečnostných zložiek či učiteľov, ktorí po páde socializmu stratili svoje spoločenské postavenie. Slovensko stojí v súvislosti s polarizáciou spoločnosti podľa DEKK Inštitútu na križovatke.Pokračovanie súčasného trendu môže viesť k radikalizácii a rozpadu demokratických noriem. Alternatívou je využiť krízu ako impulz pre reformy – vytvoriť inkluzívnejší systém, ktorý rešpektuje legitímne obavy všetkých skupín obyvateľstva. Podobným spôsobom postupovali aj krajiny, ktoré dnes obdivujeme za stav demokracie, kvalitu života aj mieru súdržnosti, ako je Estónsko či Fínsko, poukázal inštitút.
Zdroj: SITA.sk - Väčšina Slovákov cíti nostalgiu za socializmom, dôvodom sú psychologické aj ekonomické aspekty © SITA Všetky práva vyhradené.
