17.11.2025 (SITA.sk) - Medzi prvé obete komunizmu patrili na Slovensku ľudia odvlečení do gulagov, nápravno-pracovných táborov. Ani obyvatelia Spiša sa im pred osemdesiatimi rokmi nevyhli, pre neúplnosť údajov sa odhad počtu odvlečených podľa historikov líši. Niektorí píšu o stovkách, iní až o 1 500 odvlečených. Aj keď sa niektorí z týchto ľudí vrátili domov, svedčiť o prežitom nemohli, hovoriť o tom mali zakázané.

Niektoré príbehy sa tak podarilo odhaliť až v roku 1989, po páde komunistického režimu. Známe sú napríklad osudy lekára Viktora Fiedlera (1907-1989) zo Štrby i Gezu Pasztora (1914 – 2012) pôvodom z Gelnice, ktorých odvliekli do gulagov vo februári 1945. Podľa knihy Spišské exody v 20. storočí sa odhady o celkovom počte odvlečených zo Slovenska pohybujú od 7-tisíc do 30-tisíc.

Násilné odvlečenie občanov

„Vzhľadom na postup Červenej armády počas oslobodzovania Československa z východu na západ možno predpokladať, že východ Československa predstavoval hlavný zdroj najlacnejších pracovných síl pre nenásytné gulagy,“ uvádza v knihe v časti venovanej gulagom Miroslav Pollák, ktorý bol výskumným pracovníkom, jedným z lídrov revolúcie v Košiciach i splnomocnenom vlády pre rómske komunity v rokoch 2010 - 2012.

Práve s príchodom Červenej armády na naše územie na konci druhej svetovej vojny podľa neho súvisí obdobie najväčšieho násilného odvlečenia občanov Československa. V knihe uvádza, že Spiš toto násilie postihlo v období od januára do júna 1945. Spomínaného lekára Fiedlera zaistili 14. februára 1945 vo Vysokých Tatrách a deportovali na Kaukaz. Odvliekli ho údajne priamo od operačného stola.

Pôsobenie v zajatí

Jeho príbeh približuje monografia obce Štrba, kde sa narodil, s názvom Štrba a jej dejiny po roku 1945. Pôsobil na chirurgickej klinike v Štátnej nemocnici v Bratislave, od roku 1939 bol riaditeľom nemocnice v Spišskej Sobote a v júni 1941 ho minister vnútra preložil do Detského liečebného ústavu v Dolnom Smokovci, kde bol primárom chirurgie. Ešte v roku 1942 sa zúčastnil aj na chirurgickom kongrese v Ríme a navštívil aj Vatikán.

„V roku 1943 ho vyslali vo funkcii chirurga poľnej nemocnice Slovenskej armády do Sovietskeho zväzu na Kubáň a v roku 1944 do Talianska. Bol antifašistického zmýšľania,“ píše sa v monografii. Následne štyri a pol roka v zajatí pôsobil v táborových nemocniciach na Kaukaze, najdlhšie v Nuzale, a tajne viedol zoznam mŕtvych krajanov, obsahoval 370 mien.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: