Predstavitelia združenia Budovy pre budúcnosť s predstaviteľmi Únie miest Slovenska (ÚMS), Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Samosprávnych krajov Slovenska (SK8). Foto: www.facebook.com
Predstavitelia združenia Budovy pre budúcnosť s predstaviteľmi Únie miest Slovenska (ÚMS), Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Samosprávnych krajov Slovenska (SK8) zaslali dotknutým ministerstvám výzvu s konkrétnymi požiadavkami a návrhmi riešení.
„Slovensko stojí pred rozhodnutím – buď sa pustíme do systematickej obnovy a znížime závislosť od drahých energií, alebo necháme školy, nemocnice a úrady ďalej chátrať," vyjadril sa predseda Správnej rady platformy Budovy pre budúcnosť (BPB) Peter Robl.
Výzva pre štyri rezorty
Podľa vyjadrenia združenia sú tri štvrtiny verejných budov energeticky nehospodárne, výdavky na energie z verejných rozpočtov sa podľa nich pohybujú od 500 do 780 miliónov eur ročne. Pripravené sú však aj projekty obnovy za vyše 770 miliónov eur, na ktoré nestačili prostriedky.Výzvu smerovala štvorici rezortov, a to ministerstvu investícií, ministerstvu hospodárstva, ministerstvu životného prostredia a ministerstvu dopravy, zahŕňala konkrétne návrhy riešení. Je medzi nimi revízia Operačného programu Slovensko a vyčlenenie prinajmenšom 270 miliónov eur ročne na obnovu verejných budov.
Obnova verejných budov je potrebná
Navrhujú tiež vytvorenie zákona o energetickej efektívnosti, ktorý by vytvoril rámec pre širšie využívanie garantovaných energetických služieb. Medzi riešenia zahrnuli aj uvoľnenie ďalších zdrojov z Modernizačného fondu pre pripravené projekty obnovy. Navrhujú aj Národný plán obnovy budov a stanovenie investičnej potreby aspoň 550 miliónov eur ročne so záväzným pomenovaním zdrojov jej financovania do roku 2034.„Únia miest Slovenska sa pripojila k tejto výzve, pretože stav verejných budov na Slovensku je alarmujúci, a mestá a obce s tým denne zápasia. Nové programové obdobie príde až v roku 2028, nevieme, na aké výzvy sa máme pripraviť. Mestá majú pripravené projekty už aj so stavebnými povoleniami, preto žiadame štát, aby uvoľnil prostriedky na ich realizáciu," uviedla prednostka Mestského úradu v Trnave Katarína Koncošová z ÚMS. S potrebou obnovy verejných budov súhlasí aj predseda SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič.
„Obnova verejných budov nie je len technická modernizácia. Je to investícia do prostredia, v ktorom sa vzdelávame, liečime a poskytujeme verejné služby. Slovensko potrebuje stabilný systém financovania obnovy verejných budov, ktorý umožní krajom plánovať bez kompromisov. Iba tak dokážeme zanechať budúcim generáciám regióny, ktoré sú moderné, energeticky úsporné a kvalitné pre život," vyjadril sa.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: