Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Právne deficity
Rada v tejto súvislosti zverejnila stanovisko, v ktorom upozorňuje na vážne právne deficity, ktoré ohrozujú princípy právneho štátu, záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii a bezpečnosť osôb, ktoré v dobrej viere oznámili protispoločenskú činnosť. Rada takisto konštatuje, že v prípade predloženého návrhu zákona neboli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie„Skrátené konanie je inštitút vyhradený pre mimoriadne okolnosti, kedy hrozí porušenie základných ľudských práv, bezpečnosti štátu alebo značné hospodárske škody. Predkladateľ nepreukázal existenciu žiadnej z týchto okolností. Naopak, paradoxne dochádza k využitiu inštitútu určeného na ochranu práv za účelom prijatia legislatívy, ktorá úroveň ochrany práv znižuje. Obídenie riadneho legislatívneho procesu a medzirezortného pripomienkového konania znemožnilo odbornú diskusiu k tak závažnému zásahu do inštitucionálneho rámca ochrany oznamovateľov, čo považujeme za prejav svojvôle a porušenie princípov transparentnej tvorby práva," zdôraznila rada.
Rozpor so smernicou
Ako ďalej upozornila, navrhovaná právna úprava môže byť v priamom rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva únie. Článok 25 smernice totiž explicitne stanovuje, že implementácia smernice nesmie byť dôvodom na zníženie úrovne ochrany, ktorú už členské štáty priznávajú.„Zrušenie existujúceho nezávislého Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie inštitúciou s nižším stupňom nezávislosti a kompetencií predstavuje flagrantné porušenie tohto záväzku. Smernica vyžaduje, aby orgány príslušné na prijímanie hlásení a poskytovanie ochrany boli funkčne nezávislé. Navrhované zmeny, ktoré politizujú menovanie vedenia nového úradu alebo ho podriaďujú výkonnej moci, sú nezlučiteľné s požiadavkou nestrannosti vyžadovanou európskym právom," uviedla rada prokurátorov
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
