18.12.2025 (SITA.sk) - Dôvodom bude kombinácia inflácie, drahšej dopravy, energií, nových daní a poplatkov, ale aj rast cien kľúčových vstupov, ako sú cement, murovacie materiály či kamenivo. Vyššie náklady sa dotknú veľkých infraštruktúrnych projektov aj bežných spotrebiteľov. Informoval o tom Zväz stavebného priemyslu Slovenska (ZSPS).

Slovenské stavebníctvo sa v roku 2025 po predchádzajúcom útlme opäť dostalo na rastovú trajektóriu a pozitívny vývoj sa očakáva aj v roku 2026. Menej priaznivou správou však je, že spolu s rastom výkonov budú pokračovať aj tlaky na zvyšovanie stavebných nákladov. Tie pocítia predovšetkým investori pri výstavbe diaľnic, železníc, priemyselných objektov, ale aj pri bytovej výstavbe.

Zväz stavebného priemyslu Slovenska (ZSPS) upozorňuje, že za rastom cien stojí viacero externých faktorov. Kľúčové budú najmä priame dopady konsolidačných opatrení, rast nákladov na pracovnú silu, energie, logistiku a rôzne nové poplatky. Stúpajúce ceny stavebných materiálov pritom nie sú novinkou – rástli už v roku 2025. Len v októbri medziročne vzrástli ceny stavebných materiálov takmer o 4 %, zatiaľ čo ceny stavebných prác stúpli až o 6,5 %.

Externé ekonomické vplyvy

V septembri 2025 predstavil minister financií Ladislav Kamenický tretí konsolidačný balík opatrení v objeme 2,7 miliardy eur. Pre podnikateľský sektor prinesie od januára 2026 aj nové opatrenia, ktoré sa výrazne dotknú stavebníctva. Jednou z najzásadnejších zmien bude zavedenie nového poplatku za ťažbu kameniva vrátane vápenca a ílu vo výške 1,35 eura za tonu. Očakávaný prínos tohto opatrenia do štátneho rozpočtu je 24- miliónov eur.

Podnikateľské prostredie však čakajú aj ďalšie zvýšené náklady. Zdravotné odvody sa zvýšia o jeden percentuálny bod, porastie progresivita zdaňovania fyzických osôb a zároveň sa zrušia niektoré dni pracovného pokoja – štátne a cirkevné sviatky. Od januára 2026 stúpne aj minimálna mzda na 915 eur, čo automaticky zvýši príplatky za prácu počas víkendov a sviatkov, keďže sú na minimálnu mzdu priamo naviazané.

Do koncových cien stavebných materiálov sa premietnu aj širšie makroekonomické faktory. Európska komisia odhaduje infláciu na Slovensku v roku 2026 na úrovni 4,1 %, zatiaľ čo Národná banka Slovenska je mierne optimistickejšia a predpokladá rast nad 3 %. Očakáva sa tiež zdraženie dopravných výkonov, medziročne približne o 5 %.

Environmentálne vplyvy

Významný tlak na ceny stavebných materiálov vytvárajú aj environmentálne opatrenia. Typickým príkladom je výroba cementu, ktorá patrí medzi energeticky aj environmentálne najnáročnejšie odvetvia. Vysoké ceny energií na trhoch preto predstavujú pre cementárne dlhodobú výzvu, pričom ceny elektriny a plynu boli na Slovensku v roku 2025 vyššie ako priemer Európskej únie (EÚ).

Od roku 2026 sa navyše začne postupné rušenie bezodplatných emisných povoleniek a zníži sa referenčná hodnota oxidu uhličitého. To znamená, že podniky produkujúce CO₂ si budú musieť od januára 2026 nakupovať viac emisných povoleniek aj uhlíkových kreditov pri rovnakom objeme výroby ako v minulosti.

Pri uhlíkových kreditoch sa pri odhadovanej cene uhlíka 76 eur za tonu očakáva nárast nákladov v rozsahu 2,60 až 5,30 eura na tonu. V prípade emisných povoleniek sa predpokladá zvýšenie o približne 1 euro na tonu, aby si podniky udržali EBITDA maržu, teda hospodárenie v ziskovom pásme.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: