Stromčeky neboli súčasťou Vianoc

Samotné vianočné stromčeky neboli súčasťou Vianoc našich predkov, dostali sa k nám až v medzivojnovom období z mestského a nemeckého prostredia, rovnako ako adventné vence.

„Pôvodne ľudia vešali nad stôl takzvaný jezuľan, polazník, niekde ho volali diduch, kaška, či muší raj, jednoducho išlo o krásnu slamenú ozdobu niekde doplnenú stužkami. Slama bola totiž symbolom obilného poľa, od ktorého závisel celý život dedinčanov. Zároveň bola žltozlatá rovnako ako slnko. A práve na vianočné sviatky, ktoré sú sviatkom narodenia Krista, ale aj starším sviatkom zimného slnovratu, sa snažili symbolicky dostať slnko aj nad posvätný štedrovečerný stôl," pripomenula Babčáková.

Aj preto na stole podľa nej musela horieť sviečka umiestnená v hrnčeku, v ktorom bolo obilie.

Štedrovečerný stôl obmotávali reťazou

„Oheň, ktorý je pozemským slnkom, chráni, očisťuje a dáva silu rastu obilnému poľu aj v ďalšom roku. Aj preto mali naši predkovia slamu ešte aj pod štedrovečerným stolom a potom ňou obmotávali ovocné stromy, aby dobre rodili," doplnila.

Pod stôl však v ten deň ukladali aj rôzne poľnohospodárske náradie, sekeru či kosu. Gazdiná piekla veľký guľatý koláč, ktorý v závislosti od lokality nazývali kuch, calta, radostník, kračún či štedrák. „Kruh symbolizoval slnko, kolobeh života. Cesto, ktoré gazdiná miesila skoro ráno, ešte predtým, než vyšlo slnko, si potom obtrela z rúk práve o ovocné stromy, aby dobre rodili," vysvetlila Babčáková.

Samotný štedrovečerný stôl obmotávali reťazou, na ktorú si zvykli položiť nohy. Podľa etnologičky tak robili nielen preto, aby boli súdržní, ale aj preto, aby mali po celý rok také pevné zdravie a takú silu, akú má železo.

Niektoré zvyky sa začali vytrácať

Rôzne typy zvykov sa však postupne začali počas 20. storočia na dedinách vytrácať. „Vplývalo na to aj to, ako boli ľudia vzdelaní, tiež migrácia, ktorá rozbila lokálne obyvateľstvo. Väčšina zvykov ale zanikla v polovici 20. storočia, prípadne sa zachovali len vo formálnej podobe," vysvetlila Babčáková.

Ľudia už totiž podľa jej slov nerozumeli podstate zvykov a tradícií. "Vtedy, keď nerozumieme podstate, významu zvyku, začína sa postupne meniť alebo vytrácať," skonštatovala.



Viac k témam: Štedrá večera, Vianoce
Zdroj: SITA.sk - Príprava na Vianoce vyzerala v minulosti na dedinách v okolí Starej Ľubovne inak. Aké zvyky si prenášali z generácie na generáciu – VIDEO © SITA Všetky práva vyhradené.