Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Foto: archívne, SITA/Diana Černáková.
Obavy z možného zneužitia právomocí
Ako pripomenul v rozhovore pre SITA, išlo konkrétne o zhromaždenie, ktoré sa konalo 24. januára na Námestí slobody v Bratislave. Motívom pre monitorig protestu boli podľa Dobrovodského závery zo zasadnutia Bezpečnostnej rady SR z 23. januára (zasadnutie sa týkalo hrozby tzv. prevratu, pozn. SITA).„Vzhľadom na tvrdenia, ktoré odzneli, som nadobudol obavu, že by mohlo dôjsť k využitiu mocenského postavenia Policajného zboru voči účastníčkam a účastníkom protestného zhromaždenia," povedal ombudsman s tým, že ako verejný ochranca práv nechráni slobodu zhromažďovať sa len v legislatívnej rovine. Pre potreby monitorovania protestu preto zriadil sedem monitorovacích tímov, ktoré tvorilo 14 zamestnancov jeho kancelárie.
Ciele monitorovania a jeho priebeh
„Monitoring mal dva základné ciele. Prvým bolo zaznamenávanie prípadného použitia donucovacích prostriedkov zo strany Policajného zboru, jeho dokumentácia a následná možnosť objektívne posúdiť dôvodnosť a primeranosť použitia donucovacích prostriedkov. Druhým cieľom bolo samotné pôsobenie prítomných monitorovacích tímov a snaha o apel na pokojný priebeh protestného zhromaždenia," zdôraznil Dobrovodsky s tým, že zhromaždenie nakoniec prebehlo pokojne a bolo profesionálne zvládnuté, ako zo strany zvolávateľov, tak aj Policajného zboru.Ombudsman aj naďalej plánuje využívať svoju právomoc monitorovať zhromaždenia a uplatňovanie práva na slobodu prejavu. „Budem sa zameriavať najmä na prípady, kedy budú existovať objektívne obavy, že počas zhromaždenia môže dôjsť zo strany polície k použitiu donucovacích prostriedkov voči zhromaždeným," dodal Dobrovodský.
>>> Celý rozhovor s Róbertom Dobrovodským
Viac k témam: Monitoring, Ombudsman, Protest, Rozhovor, Rozhovory zo Štúdia SITA, Verejný ochranca práv
Zdroj: SITA.sk - Verejný ochranca práv v roku 2025 prvýkrát monitoroval protest, obával sa možného policajného zásahu © SITA Všetky práva vyhradené.
