15.1.2026 (SITA.sk) - Slovensko za posledné dve dekády prešlo v oblasti dlhodobej nezamestnanosti výraznou zmenou, no problém, ktorý kedysi patril medzi jeho najväčšie slabiny, sa ani dnes nepodarilo úplne odstrániť. Kým v roku 2004 bol podiel dlhodobo nezamestnaných až 11,9 percenta a krajina výrazne prevyšovala nielen priemer Európskej únie, ale aj susedné štáty, do roku 2024 sa tento ukazovateľ znížil približne na 3,5 percenta. Podľa analytičky Klubu 500 Diany Motúzovej ide o jednoznačný posun správnym smerom, keďže Slovensko sa posunulo z pozície negatívneho extrému do pásma, kde je problém merateľný a riešiteľný. Napriek tomu zostáva v regionálnom porovnaní najslabším článkom krajín V4.

Susedné krajiny a Slovensko

Rozdiely voči susedom sú stále výrazné. Zatiaľ čo Česko a Poľsko sa dlhodobo pohybujú na úrovni okolo 0,8 percenta a Maďarsko približne na úrovni 1,6 percenta, Slovensko je aj po výraznom zlepšení citeľne nad nimi.

Nad priemerom je aj v porovnaní s Európskou úniou, kde sa dlhodobá nezamestnanosť v roku 2024 pohybovala okolo 1,9 percenta. Čísla tak naznačujú, že problém už nie je masový, no o to viac má štrukturálny charakter a sústreďuje sa na konkrétne skupiny obyvateľstva a regióny.

Pomalšie zotavenie po kríze

Vývoj zároveň potvrdzuje typickú črtu slovenského trhu práce, keď v období kríz a spomalenia rastu sa nezamestnanosť častejšie „uzamyká“ v dlhodobej podobe. Kým v iných krajinách sa po ekonomickom šoku ľudia vracajú na trh práce relatívne rýchlo, na Slovensku časť pracovnej sily vypadáva na mesiace či roky.

Tento jav bol obzvlášť zreteľný po finančnej kríze v rokoch 2009 a 2010, keď sa pokles dlhodobej nezamestnanosti zastavil a problém pretrvával až do polovice minulého desaťročia. Skutočný zlom nastal až po roku 2015, keď sa krajina začala rýchlejšie približovať k európskemu priemeru a konvergencia sa stala realitou, nielen politickou ambíciou.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: