15.1.2026 (SITA.sk) - Okrem toho sa menia daňové nastavenia pri daniach z príjmu aj DPH, ktoré opäť zvýšia zaťaženie podnikateľov. Štát síce oslobodil od transakčnej dane živnostníkov, to však slovenskej ekonomike prakticky nijako nepomôže.

Tento článok obsahuje prehľad najdôležitejších daňových zmien pre podnikateľov aj bežných obyvateľov od odborníkov poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

1. Zmeny v oblasti dane z príjmov podnikateľov

Zásadne zvýšené zdaňovanie právnických osôb, ktoré platí už od januára 2025, rozšírili zmeny schválené parlamentom v septembri. Pre firmy sa mení nasledovné:

Náhradu pri práceneschopnosti (PN) vypláca Sociálna poisťovňa až po uplynutí 14 dní, dovtedy vypláca PN zamestnávateľ. Ide o predĺženie tejto povinnosti na strane zamestnávateľov, keď pôvodne preplácal zamestnávateľ PN počas prvých desiatich dní. Ak PN zamestnanca začala pred 1.1.2026 a pretrváva, PN sa posúdi ešte podľa starých ustanovení.
Odpočet výdavkov (nákladov) na investície: Predlžuje sa obdobie, na ktoré možno vypracovať investičný plán zo 6 na 9 rokov, pričom posledné zdaňovacie obdobie sa predlžuje z 2027 na 2030.
Neodpočítateľná DPH z použitia motorového vozidla v období od 1.1.2026 do 30.6.2028 nie je daňovým výdavkom.
Zvyšuje sa cena za daňovú licenciu: Zavádza sa osobitná, zvýšená sadzba minimálnej dane z príjmov právnických osôb (daňová licencia) so zdaniteľnými výnosmi nad 5 mil. eur. Od 2026 sa bude platiť minimálna daň pri právnických osobách pre zdaniteľné výnosy takto:




Zdaniteľné výnosy
Minimálna daň


Neprevyšujúce sumu 50 000 eur, a to vo výške
340 eur


Prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúce sumu 250 000 eur, a to vo výške
960 eur


Prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúce sumu 500 000 eur, a to vo výške
1 920 eur


Prevyšujúce sumu 500 000 eur a neprevyšujúce sumu 5 000 000 eur, a to vo výške
3 840 eur


Prevyšujúce sumu 5 000 000 eur, a to vo výške
11 520 eur



"Ďalšie zaťažovanie firiem je krok nesprávnym smerom, ktorý môže mať veľmi negatívny dopad na slovenskú ekonomiku. Minulý rok vláda zaviedla najvyššiu, 24 % daň z príjmov pre právnické osoby v celej strednej Európe, zvýšila odvody na zdravotné poistenie a neúmerne dvihla minimálne mzdy, od ktorých sa odvíjajú napríklad príplatky. Slovensko má už dlhšie druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v percentuálnom pomere k hrubej mzde v celej EÚ po Francúzsku a situácia sa v roku 2026 ďalej zhoršuje. Vyššie náklady na práceneschopnosť na strane zamestnávateľa firmám ďalej sťažia situáciu. Drahšia daňová licencia je už len negatívny doplnok, ktorý dokresľuje pochmúrny obraz," hodnotí zmeny Silvia Hallová, daňová odborníčka a managing partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

"Slovenská ekonomika nie je v dobrom stave, čo ukazuje aj veľmi nízky hospodársky rast. Ak to chce vláda zmeniť, mala by vytvárať podmienky pre prílev investícií a rozvoj podnikania. Takéto opatrenia však nevidíme, práve naopak, zaťaženie firiem z roka na rok ďalej rastie. Perspektíva slovenskej ekonomiky pri súčasnom nastavení podmienok na podnikanie nevyzerá dobre," dopĺňa Silvia Hallová.

Osobitné zmeny pre hazard: Na 54 % sa zvyšuje sadzba dane z tých príjmov, ktoré banky alebo pobočky zahraničných bánk dosahujú z poplatkov účtovaných za platobné operácie uskutočnené platobnou kartou, ak finančné prostriedky smerujú v prospech hráčskeho účtu (napr. účet v online stávkovej kancelárii alebo kasíne).

2. Zmeny v oblasti dane z príjmov fyzických osôb a fyzických osôb nepodnikateľov

Od januára 2026 sa zavádzajú nové pásma progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb:

30 % daň z príjmov pre príjmy nad 60-tisíc eur
35 % pre príjmy nad 75-tisíc eur


Upravené sadzby platia pre zamestnancov, slobodné povolania a autorské honoráre, príjmy z prenájmu nehnuteľností, ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov (napr. predaj cenných papierov, obchodných podielov a pod.) a podnikateľov s príjmami nad 100 000 Eur

"S neadekvátnym nárastom daňového zaťaženia bude všeobecne rásť snaha hľadať iné možnosti, ako optimalizovať vlastné celkové daňové zaťaženie. Aby finančná správa zabránila tomuto trendu, musela by zásadne zvýšiť kontrolné kapacity. A to sú dve opatrenia, ktoré idú proti sebe – na jednej strane zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu a na druhej strane zvýšiť výdavky na zamestnancov verejnej správy. Ak sa nezvýši kontrolná kapacita, bude narastať rozsah optimalizačných schém a šedá ekonomika." dopĺňa Silvia Hallová.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: