Šéfka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti Zuzana Dlugošová. Reprofoto: www.facebook.com
Ako v tejto súvislosti informovali, stanovisko poukazuje na to, že zákon formálne ruší existujúci úrad a zároveň vytvára nový orgán s takmer identickými kompetenciami. Podľa odborníkov takýto postup vyvoláva vážne ústavnoprávne otázky, najmä pokiaľ ide o ochranu inštitucionálnej nezávislosti a stabilitu orgánov verejnej moci.
Kritika legislatívneho a skráteného konania
"Napadnutý zákon formálne ruší doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov a zriaďuje nový úrad s prakticky identickou agendou. Ide o účelový reštart‘ inštitúcie," konštatujú právnici s tým, že zrušenie úradu znamená vznik precedensu, ktorý by do budúcna oslaboval ochranu nezávislých kontrolných inštitúcií ako takých. Autori stanoviska zároveň kriticky poukazujú aj spôsob prijatia zákona.Použitie skráteného legislatívneho konania podľa nich nebolo odôvodnené existenciou mimoriadnych okolností, ale viedlo k obmedzeniu odbornej diskusie a účasti verejnosti. "Politická urgencia nie je ústavným dôvodom na obchádzanie demokratickej diskusie a participácie verejnosti," uviedli právnici. Kvalita legislatívneho procesu podľa nich nie je formálnou otázkou, ale súčasťou materiálneho právneho štátu. Ak sa výnimočné procesné postupy používajú ako bežný nástroj vládnutia, oslabuje sa demokratická legitimita práva.
Stanovisko upozorňuje aj na možné praktické dôsledky zákona pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Destabilizácia ochranného systému a zavedenie spätnej preskúmateľnosti už priznaného statusu ochrany môže podľa odborníkov vyvolať právnu neistotu a znížiť ochotu ľudí upozorňovať na porušovanie práva. Takýto "chilling effect" nie je podľa autorov v súlade s ústavnými garanciami slobody prejavu ani s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ochrany whistleblowerov.
Európsky rozmer
Z pohľadu práva Európskej únie (EÚ) stanovisko zdôrazňuje, že ochrana oznamovateľov má byť účinná aj v praxi. Ak vnútroštátna úprava oslabuje dôveru v nezávislosť ochranného mechanizmu, môže tým narušiť praktický účinok smernice EÚ o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie. Právnici v tejto súvislosti pripomenuli, že Európska komisia medzičasom začala pre prijaté zmeny konanie o porušení práva EÚ. Stanovisko sa takisto osobitne venuje aj právu na dobrú správu vecí verejných (good governance), ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho právneho štátu.Odborníci upozorňujú, že zásadné inštitucionálne zmeny vo verejnej správe musia byť nielen formálne zákonné, ale aj racionálne, predvídateľné a transparentné. "Postup zvolený vládou a Národnou radou SR totiž nebol sprevádzaný riadnym vyhodnotením finančných, personálnych a organizačných dopadov, hoci ide o zmenu s nepochybne významnými transakčnými nákladmi pre štát," zdôraznili právnici s tým, že náhle a nedostatočne odôvodnené reorganizácie podľa autorov oslabujú právnu istotu a môžu negatívne zasiahnuť práva osôb, ktoré sa na ochranu štátu spoliehajú, vrátane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a obetí trestných činov.
Výzva ústavnému súdu a aktuálny stav konania
Autori v tejto súvislosti vyzývajú ústavný súd, aby pri posudzovaní zákona zohľadnil nielen jeho text, ale aj jeho reálne dopady na fungovanie ochranného systému a na právny štát. "Stanovisko amicus curiae (lat. ‚priateľ súdu‘) je osobitná forma odborného vstupu do konania pred ústavným súdom. Nejde o zastupovanie ktorejkoľvek zo strán sporu, ale o nezávislý príspevok odbornej verejnosti, ktorého cieľom je pomôcť súdu pri posudzovaní širších súvislostí," dodali právnici.
Ústavný súd ešte v decembri 2025 dočasne pozastavil zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Súd na svojej internetovej stránke informoval, že v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa), Ladislava Duditša, Libora Duľu, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu skupiny 63 poslancov Národnej rady SR na začatie konania o súlade zákona z 12. decembra 2025 o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti s Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Zmluvou o Európskej únii rozhodol, že návrh prijíma na ďalšie konanie v celom rozsahu. Zároveň pozastavuje účinnosť zákona. "Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok," zdôraznil ÚS SR.
Viac k témam: Skrátené legislatívne konanie
Zdroj: SITA.sk - Pre zámer zrušenia úradu pre oznamovateľov sa právnici obrátili na ústavný súd, chcú mu odborne poradiť © SITA Všetky práva vyhradené.
