Budova Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach. Košice, 3. júl 2024. Foto: ilustračné, SITA/Viktor Zamborský
Zdvorilostné návštevy
Gedra podľa medializovaných informácii vidí za rozhodnutím ÚS SR o protiústavnosti novely návštevu európskych diplomatov u predsedu súdu. „Keď do práva vstúpi politická objednávka Západu, o právnom štáte už nemôže byť ani reči,“ vyhlásil Gedra.„Návšteva francúzskeho veľvyslanca na ústavnom súde sa uskutočnila 19. marca 2025. Zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý sa spomína vo verejných vyhláseniach, bol prijatý 16. apríla 2025. Akýkoľvek pokus o vytvorenie spojitosti medzi touto návštevou a neskorším rozhodnutím ústavného súdu teda nie je podložený žiadnymi faktmi,” uviedla ambasáda.
Doplnila, že inštitucionálne výmeny, ktorých súčasťou sú zdvorilostné návštevy justičných orgánov vyššieho stupňa, patria k bežnej diplomatickej praxi. „Tieto návštevy sú pravidelné, transparentné a vykonáva ich takmer celý diplomatický zbor. Predchodcovia súčasného veľvyslanca postupovali rovnako. Považovať tieto inštitucionálne výmeny za pokus o zasahovanie alebo vyvíjanie nátlaku je neopodstatnené a vôbec nezodpovedá skutočnosti diplomatických vzťahov,“ zdôraznilo veľvyslanectvo.
Zákon o mimovládnych organizáciách
Predseda vlády Robert Fico sa ešte v júli minulého roku pýtal, čo robili veľvyslanci Veľkej Británie, Holandska, Luxemburska a Francúzska na Ústavnom súde SR.„Boli zverejnené krátke informácie od januára tohto roku, že v januári, februári, v apríli títo veľvyslanci postupne navštívili ústavný súd,“ povedal Fico s tým, že oficiálne diskutovali o kompetenciách a postavení Ústavného súdu SR. Premiér to však spochybnil s tým, že skutočnou témou rokovaní bol zákon o mimovládnych organizáciách.
„Vieme, že tlačili na ústavný súd, že by mali tento zákon v každom prípade označiť za protiústavný,“ uviedol Fico minulý rok s tým, že veľvyslanci sa pýtali tiež na plánované zmeny ústavy. „Čo má čo veľvyslanec inej krajiny robiť na ústavnom súde?“ pýtal sa Fico.
Ústavný súd SR prijal v máji 2025 na ďalšie konanie podnet ku koaličnej novele zákona o mimovládkach, a to v celom rozsahu. Podnet podala skupina 32 poslancov Národnej rady SR. Následne v decembri ústavný súd skonštatoval, že novela zákona o mimovládkach nie je v súlade s ústavou.
Konkrétne predmetná novela zákona nebola v súlade s jednotlivými odsekmi článku 19 Ústavy SR, ktorý hovorí, že každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, taktiež právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním či iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Ústavný súd tiež konštatoval nesúlad s článkom 26 a odsekom, ktorý uvádza, že „štátne orgány a orgány územnej samosprávy majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon“.
Rozhodnutie súdu
V súlade novela nebola ani s ustanoveniami ústavy, ktoré zaručujú právo slobodne sa združovať v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach, a tiež, že tieto práva možno obmedziť len v zákonom stanovených prípadoch, napríklad ak je to nutné pre bezpečnosť štátu či predchádzanie trestným činom.
Novela nebola v súlade ani s odsekom ústavy, podľa ktorého „politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu“.
Rozhodnutie ústavného súdu v tomto smere poukázalo aj na nesúlad s článkom, ktorý stanovuje, že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a takéto obmedzenia možno použiť len na ustanovený cieľ.
Viac k témam: Diplomacia, mimovládne neziskové organizácie, Premiér Slovenskej republiky, Ústava SR, Zákon o mimovládkach
Zdroj: SITA.sk - Francúzske veľvyslanectvo poprelo zasahovanie do rozhodovania Ústavného súdu SR pri rozhodovaní o problematike mimovládok © SITA Všetky práva vyhradené.
