Statika sídelnej budovy múzea

Kontrola v SNM ukázala zlyhania v strategickom plánovaní a manažovaní investícií. Základy pre predlžovanie realizácií aj nárast celkových nákladov tvorili napríklad nedostatky v projektovom riadení, personálne zmeny, s ktorými súviseli aj prevody dokumentácie, a tiež nedostatky v zmluvných vzťahoch či nedostatočná projektová príprava. Zistené porušenie finančnej disciplíny bolo vo výške bezmála 162-tisíc eur.

"V súvislosti s realizáciou projektov prebiehajú viaceré súdne konania, ktoré môžu dodatočne zaťažiť štátny rozpočet," vystríha NKÚ. Za závažné označil kontrolný úrad zistenia o stave správy kultúrneho dedičstva, poukázal na problémy so statikou sídelnej budovy múzea v Bratislave a jej havarijný stav, ktorý v čase kontroly predstavoval riziko pre bezpečnosť návštevníkov.

Kontrolóri hovoria aj o ohrození umeleckej hodnoty zbierkových predmetov nevyhovujúcimi podmienkami v depozitároch. SNM v čase kontroly spravovalo vyše štyroch miliónov zbierkových predmetov.

"Dlhodobé zanedbávanie kultúrnych pamiatok vedie k ich postupnej degradácii, v niektorých prípadoch až k fatálnemu poškodeniu. Historické objekty v správe múzea sa tak stávajú neprístupnými pre verejnosť a zanedbávanie pravidelnej údržby zvyšuje neskôr náklady na obnovu. Ďalším negatívnym dôsledkom je znižovanie atraktivity regiónov a rozvojových aspektov cestovného ruchu," vraví Ivančo.

Problémy spojené s obnovou

Pri oboch inštitúciách bol závažným nedostatkom aj nefunkčný vnútorný kontrolný systém. Plnil len formálnu úlohu, podľa NKÚ bez jeho posilnenia nemožno zabezpečiť transparentné a hospodárne riadenie kultúrnych inštitúcií. Podľa národných kontrolórov sa nedostatočná koordinácia a riadenie zo strany MK SR výrazne prejavili aj pri obnove významných národných kultúrnych pamiatok.

"Rezort preniesol plnú zodpovednosť za obnovu hradov na národné múzeum bez adekvátnych kvalifikovaných personálnych kapacít na riadenie dlhodobých investičných projektov," uvádza NKÚ. Pri projekte obnovy Spišského hradu skonštatoval dlhodobú nečinnosť rezortu aj múzea pri riešení havarijného stavu Románskeho paláca.

Poukazuje aj na problémy sprevádzajúce obnovu, a to vo verejnom obstarávaní, taktiež súdne spory, vypovedanie zmluvy zhotoviteľovi pre meškania či nezhody o kvalitu prác. Obnovu Krásnej Hôrky považuje NKÚ za ukážkový príklad zlej praxe a zlyhania projektového riadenia významnej štátnej pamiatky.

Veľké investičné projekty

"Negatívne to ovplyvnili najmä časté personálne zmeny bez odovzdania dokumentácie, slabá kontrola, nejasná zodpovednosť aj zmluvné nedostatky. Napriek dostatku financií hrad ani po štrnástich rokoch od požiaru nie je sprístupnený verejnosti. Jeho obnova sa výrazne predlžuje, narastajú náklady, pribudli súdne spory a degradácia pamiatky pokračuje, čo negatívne ovplyvňuje rozvoj regiónu aj cestovný ruch," vymenúva úrad.

Ako riešenie odporúča NKÚ systémovo prepojiť riadenie obnovy národných kultúrnych pamiatok s riadením veľkých investičných projektov rezortu kultúry. Ministerstvu kultúry tiež odporúča prijať také organizačné, procesné a kontrolné opatrenia, aby sa ukončenie obnovy hradu Krásna Hôrka urýchlilo, zároveň by malo dočasne posilniť dohľad nad riadením podriadených organizácií, s cieľom predísť ďalším zlyhaniam a obnoviť dôveru verejnosti v ich riadenie.



Viac k témam: Hrad Krásna Hôrka, Obnova kultúrneho dedičstva, podpredseda NKÚ, Spišský hrad
Zdroj: SITA.sk - Ministerstvo kultúry podľa kontrolórov zlyhával v riadení, problémy sa prejavili najmä pri veľkých investičných projektoch © SITA Všetky práva vyhradené.