Zľava: Maďarský premiér Viktor Orbán a predseda slovenskej vlády Robert Fico. Foto: archívne, SITA/Tomáš Bokor.
Pre agentúru SITA to uviedol politológ Peter Dubóczi z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach po tom, ako v parlamentných voľbách v susednom Maďarsku zvíťazila opozičná strana Tisza na čele s Péterom Magyarom.
Politológ dodal, že z pohľadu slovensko‑maďarských vzťahov je významné, že slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) prichádza o svoj dlhodobý politický referenčný bod, keďže porazený maďarský premiér Viktor Orbán bol roky idolom určitej časti politickej scény, pre ktorú bol dôkazom, že aj v EÚ sa dá budovať neliberálny režim, profitovať z európskych peňazí, a zároveň systematicky oslabovať právny štát.
"Porážka takéhoto režimu je implicitným varovaním aj pre Bratislavu, že dlhodobé podrývanie demokratických inštitúcií a orientácia na Moskvu nemusia byť udržateľné,” poznamenáva Dubóczi.
Tlak na slovenskú vládu bude rásť
Očakáva, že vzájomné vzťahy medzi Slovenskom a jeho južným susedom budú krátkodobo korektné a pragmatické, keďže premiér Fico už vyjadril pripravenosť spolupracovať s novou vládou. Rovnako predpokladá aj kontinuitu v bilaterálnych témach, napríklad energetike či cezhraničnej infraštruktúre."Os partnerstva Orbán – Fico sa však nateraz rozpadá: ak sa Budapešť začne približovať k politickému mainstreamu EÚ, zníži sa ochota ísť do otvorených konfrontácií s Bruselom po boku Bratislavy v otázkach sankcií, Ukrajiny či blokovania európskych rozhodnutí,” nazdáva sa politológ a dodáva, že tým sa menia i regionálne kontexty.
V súvislosti s tým, že by Slovensko ostalo posledným významnejším "klinovým" aktérom v EÚ Dubóczi objasnil, že by sa tým zvýšila strategická hodnota Bratislavy pre Moskvu, no zároveň zmenšil manévrovací priestor Slovenska voči partnerom v euroatlantických štruktúrach.
"Tlak na slovenskú vládu bude rásť doma aj zvonka. Môžeme tiež očakávať, že nové maďarské vedenie si určité otázky, ktoré Orbán prehlboval – napríklad revizionistické narábanie s "maďarskou otázkou" a historickými traumami – nebude môcť v rovnakej miere dovoliť, ak chce normalizovať vzťahy s EÚ,” myslí si.
Vysoká mobilizácia a aktívna kampaň
Vystríha ale, že to neznamená, že citlivé témy zmiznú. Otázka maďarskej menšiny na Slovensku podľa neho môže ostať zdrojom napätia a časť slovenskej politickej scény môže využívať šovinistické naratívy voči Maďarsku na mobilizáciu voličov. "V tomto prostredí bude zaujímavé sledovať, či a ako sa zmení rétorika slovenských politikov, ktorí Orbána dlhé roky používali ako legitimizačný vzor,” poznamenal Dubóczi.Dubóczi poukázal, že Tisza Pétera Magyara zvíťazila s veľmi silným mandátom, podľa doterajších prepočtov až na úrovni ústavnej väčšiny. Mimoriadne vysoká účasť, ktorá sa pohybuje okolo 78 percent podľa politológa ukazuje, že maďarská spoločnosť vnímala tieto voľby ako rozhodujúce pre ďalšie smerovanie krajiny i pre zastavenie demokratického úpadku.
Strane Tisza podľa neho pomohla najmä vysoká mobilizácia a aktívna kampaň, zvíťazila aj vo viacerých tradičných baštách Fideszu vo vidieckom prostredí.
"Výsledok je o to významnejší, že k nemu došlo v prostredí dlhodobej deformácie volebného a mediálneho systému, zastrašovania oponentov cez bezpečnostné zložky, a systematickej korupcie. Orbán síce víťazovi gratuloval a formálne uznal porážku, no dá sa očakávať, že napriek tomu začnú kolovať naratívy spochybňujúce legitimitu výsledku. Samotná kampaň bola v maďarskom kontexte bezprecedentná – odborníci ju prirovnávali skôr k politickému špionážnemu trileru než k štandardnému volebnému zápasu,” vraví politológ.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
