Ukrajinský vojak brigády Azov nesie 155 mm delostrelecký granát do samohybnej húfnice Dita pred streľbou na ruské pozície na fronte v Doneckej oblasti na Ukrajine vo štvrtok 23. januára 2025. Foto: archívne, SITA/AP
Ukrajina si v dňoch 16. až 20. mája pripomína štvrté výročie odchodu obrancov mariupolského garnizónu z areálu oceliarní Azovstaľ do ruského zajatia. Pri tejto príležitosti Veľvyslanectvo Ukrajiny v Slovenskej republike upozornilo, že viac ako 700 príslušníkov brigády Azov zostáva dodnes v ruskom zajatí, pričom mnohí z nich sú vážne zranení alebo trpia závažnými ochoreniami.
Dohody o prímerí
Ukrajinskí obrancovia opustili Azovstaľ v máji 2022 po 86 dňoch obrany Mariupola, z toho 82 dní v úplnom obkľúčení. Stalo sa tak na základe rozkazu vojensko-politického vedenia Ukrajiny a v rámci dohôd o prímerí a následnej výmene vojnových zajatcov za účasti Organizácie Spojených národov a Medzinárodného výboru Červeného kríža. Hlavnou podmienkou bolo zachovanie života a zdravia ukrajinských vojakov v zajatí.„Ruská federácia túto záruku porušila. Viac ako 700 príslušníkov Azovu dodnes zostáva v ruskom zajatí. Sú medzi nimi ťažko zranení a vážne chorí vojaci, vrátane zajatcov s kardiologickými ochoreniami, tuberkulózou, poraneniami hlavy a chrbtice, ako aj tých, ktorí sa nedokážu pohybovať bez pomoci iných,“ upozornilo veľvyslanectvo. Podľa údajov Organizácie Spojených národov, na ktoré ukrajinská strana odkazuje, je až 95 percent ukrajinských vojnových zajatcov v ruskom zajatí vystavených mučeniu.
Príslušníci brigády Azov podľa vyhlásenia čelia bitkám, elektrickým šokom, simulovaným popravám, hladovaniu a odopieraniu zdravotnej starostlivosti. Mnohí sú držaní bez kontaktu s vonkajším svetom a bez prístupu medzinárodných organizácií.
Útok na trestaneckú kolóniu
Ukrajinské veľvyslanectvo zároveň pripomenulo útok na trestaneckú kolóniu v Olenivke z júla 2022, pri ktorom zahynulo najmenej 53 ukrajinských vojnových zajatcov a viac ako 130 utrpelo zranenia. Väčšinu obetí tvorili obrancovia Mariupola a Azovstaľu.Podľa ukrajinskej diplomacie sú príslušníci Azovu terčom dlhodobej ruskej propagandistickej kampane. Ruský Najvyšší súd označil v auguste 2022 brigádu Azov za „teroristickú organizáciu“, čo podľa Kyjeva umožnilo stíhanie zajatých vojakov na základe ruských protiteroristických zákonov.
Ukrajinská strana tvrdí, že približne 200 príslušníkov Azovu už bolo odsúdených vo vykonštruovaných procesoch na dlhoročné tresty alebo doživotie. „Amnesty International a OSCE označili takéto procesy s ukrajinskými vojnovými zajatcami za nezákonné a neprijateľné,“ zdôraznila.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
