30.5.2026 (SITA.sk) - Rozhovor V športovom SITE so slovenskou paralympijskou zjazdovou lyžiarkou Alexandrou Rexovou.

Predstavte si čistý ľad, zjazdovú trať a rýchlosť atakujúcu stokilometrovú hranicu. Bežnému lyžiarovi v takejto situácii stláča žalúdok strach. Slovenská para-reprezentantka Alexandra Rexová však do tohto extrému skáče po hlave.

S jedným zásadným hendikepom – kvôli permanentnému zhoršovaniu zraku vidí pred sebou v plnej rýchlosti len rozmazanú machuľu. Jej jedinou záchranou je hlas navádzača v slúchadle a stopercentná fotopamäť.

Chlapčisko z družiny predurčené na risk

Kým jej rovesníčky v detstve riešili bábiky, Rexová v školskej družine radšej kopala do futbalovej lopty. „Vždy som v sebe mala nebojácnu osobnosť. Akýkoľvek adrenalín alebo výzva ma fascinovali a išla som do toho bezhlavo,“ vracia sa k svojim začiatkom elitná lyžiarka v rozhovore pre SITA v podcaste V športovom SITE.

Profesionálnu kariéru odštartovala v trinástich rokoch, no s pribúdajúcimi sezónami sa rovnica úspechu komplikuje. Jej zrakové znevýhodnenie sa totiž permanentne zhoršuje.

Paradoxne, čím menej Alexandra vidí, tým väčší rešpekt musí pred štartovacou bránou prekonať. Najmä vtedy, keď sa na svah zosype hustá hmla a difúzne svetlo, kedy si človek nevidí ani pod nohy.

Keď technológia seká: Architektúra dokonalej fotopamäte

Pretekanie zrakovo znevýhodnených je o absolútnej symbióze dvoch ľudí. Rexová má poškodený stredový zrak – v centre zorného poľa má „čiernu škvrnu“ a vníma len periférne. Navádzač, ktorý ide pred ňou, jej v podstate kreslí stopu. Spojenie udržiavajú cez Intercom – bluetooth zariadenie integrované v prilbách.

Lenže vrcholový šport prináša krízové scenáre. Na nedávnom Svetovom pohári v Cortine d'Ampezzo prišlo v cieľovom hangu k najhoršiemu: rádio-spojenie začalo sekať. V rýchlosti, kedy rozhodujú mikrosekundy, zostala Reksová v absolútnom hluchom mieste. Vtedy nastúpil jej najväčší benefit – geniálna fotopamäť.

„Zjazd z Pekingu alebo Cortiny si doteraz pamätám bránu po bráne. Štart, točka, skok, hrana, svetelný prechod. V kritických pasážach viem presne, kde som a čo ma čaká,“ vysvetľuje lyžiarka, ako dokáže prežiť na trati aj v momente, keď ostane odrezaná od sveta.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: