5.6.2026 (SITA.sk) - Mnohí Nemci celé desaťročia verili príbehom, ktoré im rozprávali rodičia a starí rodičia o období druhej svetovej vojny. Teraz však stačilo niekoľko kliknutí a rodinné legendy sa začali rúcať. Spojené štáty zverejnili približne 12 miliónov členských kariet nacistickej strany Adolfa Hitlera a tisíce ľudí zistili o svojich predkoch niečo, čo nikdy nečakali.

Otázka, ktorú si v Nemecku kladú celé generácie, znie jednoducho: Čo robil dedko počas vojny? Pre mnohých bola odpoveď dlhé desaťročia zahalená mlčaním. Dnes ju však možno nájsť za niekoľko sekúnd na internete.

Americký Národný archív v marci sprístupnil digitálne kópie približne 12 miliónov členských kariet nacistickej strany NSDAP. Ide o dokumenty, ktoré po porážke nacistického Nemecka získali americké jednotky a ktoré boli doteraz dostupné iba vo forme mikrofilmov.

Po ich zverejnení sa v Nemecku spustila vlna pátrania po rodinnej minulosti.

Médiá vrátane Die Zeit a Der Spiegel dokonca vytvorili špeciálne nástroje, ktoré ľuďom umožňujú vyhľadávať mená svojich predkov. Otázka „Bol môj starý otec nacista?“ sa stala jednou z najdiskutovanejších tém posledných mesiacov.

Nikdy nehovoril o sympatiách

Jednou z ľudí, ktorí sa rozhodli pátrať po minulosti svojej rodiny, je 60-ročná Corinna. O svojom otcovi vedela, že bojoval vo Francúzsku a v Sovietskom zväze. Nikdy však nehovoril o politických názoroch ani o prípadných sympatiách k Hitlerovmu režimu.

Zlom prišiel, keď jej dcéra objavila jeho meno v novom digitálnom archíve. Ukázalo sa, že do nacistickej strany vstúpil v roku 1935, teda dva roky po tom, čo Adolf Hitler prevzal moc. „Bola som veľmi prekvapená,“ priznala Corinna. Celý život pritom verila, že jej otec bol oddaným podporovateľom sociálnej demokracie.

Rodinné legendy verzus realita

Historici upozorňujú, že podobné prípady nie sú výnimočné. Po druhej svetovej vojne sa síce Nemecko intenzívne vyrovnávalo s nacistickou minulosťou, no v samotných rodinách často prevládalo mlčanie. Mnohí bývalí členovia nacistickej strany sa o svojej minulosti nerozprávali alebo ju vykresľovali úplne inak.

Historik Johannes Spohr, ktorý sa dlhodobo venuje rodinnému výskumu nacistickej minulosti, tvrdí, že mnohí ľudia sa po vojne prezentovali ako obete režimu alebo dokonca ako jeho odporcovia.

Realita však bývala odlišná. Podľa odhadov bolo ku koncu vojny členom nacistickej strany viac ako desať percent nemeckej populácie. Zaujímavé sú aj výsledky moderných prieskumov. Medzi 11 až 18 percentami Nemcov si myslí, že ich starí rodičia pomáhali prenasledovaným ľuďom alebo sa postavili nacistickému režimu.

Historické výskumy však naznačujú, že skutočný podiel takýchto ľudí bol nižší ako jedno percento.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: