Europoslankyňa Miriam Lexman. Foto: Kancelária europoslakyne Miriam Lexmann
V Arménsku sa v nedeľu 7. júna uskutočnia parlamentné voľby, ktoré mnohí vnímajú aj ako referendum o budúcom zahraničnopolitickom smerovaní krajiny. Voliči budú nepriamo rozhodovať o tom, či krajina vykročí smerom k Európskej únii, alebo sa vráti do tesnejšej sféry vplyvu Ruska.
Na voľbách bude ako pozorovateľka Európskeho parlamentu v rámci misie OBSE prítomná europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá je zároveň spravodajkyňou Európskeho parlamentu pre Arménsko. Podľa nej krajina v posledných rokoch dosiahla významný pokrok v oblasti demokratických reforiem, mierového úsilia aj rozvoja vzťahov s Európskou úniou.
"Napriek náročnej bezpečnostnej situácii a tlaku autoritárskych režimov sa Arménsko v posledných rokoch vydalo na cestu demokracie, slobody a užšej spolupráce s Európou. Je to dôležitý signál aj pre svet," uviedla Lexmann.
Geopolitický zápas
Arménsko sa dnes podľa jej slov nachádza v podobnom geopolitickom zápase, aký prebiehal aj na Slovensku a v ďalších krajinách strednej a východnej Európy – či ostať v orbite Ruska alebo sa orientovať na európske a euroatlantické štruktúry."Vidíme, že ani súčasná slovenská vláda sa nedokáže jasne postaviť za dôležité ekonomické a bezpečnostné záujmy Európy voči Putinovmu režimu, ktorý rozpútal vojnu u našich susedov. Vieme teda dobre pochopiť križovatku, na ktorej sa nachádza Arménsko," podotkla.
Podpora demokracie a mieru v Arménsku
Europoslankyňa sa dlhodobo venuje podpore demokracie a mieru v Arménsku. V apríli 2024 získala najvyššie štátne vyznamenanie Arménskej republiky za aktívnu činnosť pri upevňovaní arménsko-európskych vzťahov, za prínos k demokratickému vývoju v tejto kaukazskej krajine a za ochranu kresťanov, ľudských práv a slobôd.Podľa Lexmann zostáva ochrana náboženskej slobody a postavenia cirkví naďalej aktuálnou témou. "Arménska identita má kresťanské civilizačné korene. Aj preto je veľmi dôležité, aby sme tejto krajine, s ktorou zdieľame rovnaké hodnoty, pomohli začleniť sa do európskych štruktúr, keď sa tak rozhodne," dodala.
Arménsko patrilo desaťročia medzi najbližších spojencov Ruska na južnom Kaukaze. Zlom nastal po roku 2023, keď krajina definitívne stratila kontrolu nad Náhorným Karabachom. Mnohí Arméni následne obvinili Moskvu, že napriek spojenectvu a bezpečnostným garanciám nepomohla. Vláda súčasného premiéra Pashinyanova odvtedy výrazne posilnila vzťahy s EÚ a USA a začala proces približovania sa k Európskej únii.
Arménsky parlament v roku 2025 schválil zákon, ktorý otvára cestu k budúcemu začatiu integračného procesu do Únie. Hoci krajina zatiaľ nemá štatút kandidátskej krajiny, prehlbuje spoluprácu s EÚ v oblastiach ekonomiky, bezpečnosti, vízovej liberalizácie či investícií. Súčasne však čelí rastúcemu tlaku zo strany Ruska.
Moskva opakovane varovala Arménsko pred ďalším zbližovaním s EÚ, pričom naznačila možné obmedzenia dodávok energií a zaviedla reštrikcie na dovoz niektorých arménskych poľnohospodárskych produktov. Objavili sa aj varovania pred dezinformačnými kampaňami a pokusmi ovplyvniť voľby v prospech proruských síl.
Viac k témam: Arménsko, Parlamentné voľby
Zdroj: SITA.sk - Arménsko sa podľa Lexmann nachádza na križovatke. Voľby rozhodnú, či sa krajina prikloní k Európskej únii alebo k Rusku © SITA Všetky práva vyhradené.
