Podpora zamestnanosti a pôdohospodárstvo

Takmer 100 miliónov eur putovalo na podporu zamestnanosti. Pomoc bola zameraná najmä na vytváranie pracovných miest, podporu sociálnych podnikov, chránených dielní a zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb. Štát zároveň podporoval investície v menej rozvinutých regiónoch, kde mala pomoc prispieť k znižovaniu nezamestnanosti a rozvoju nových ekonomických aktivít.

Významný nárast zaznamenalo aj pôdohospodárstvo, kde objem štátnej pomoci medziročne vzrástol takmer o 89 percent na 99,7 milióna eur. Podpora smerovala do poľnohospodárstva, lesníctva, výskumu v agrosektore či budovania klimaticky odolných lesov. Financované boli aj projekty zamerané na obnovu lesov poškodených prírodnými katastrofami a zlepšovanie lesnej infraštruktúry.

Pokles regionálnej pomoci, no podpora kultúry

Naopak, regionálna pomoc zaznamenala výrazný pokles. Jej objem sa znížil o 38 percent na 87,9 milióna eur. Najviac prostriedkov smerovalo na východné Slovensko, nasledované stredným a západným Slovenskom.

Cieľom podpory bolo najmä prilákanie investícií, rozširovanie výrobných kapacít a vytváranie pracovných miest. Ministerstvo práce napríklad podporilo investorov, ktorí vytvorili alebo sa zaviazali vytvoriť tisíce pracovných miest v regiónoch s nižšou ekonomickou výkonnosťou.

Štát pokračoval aj v podpore kultúry a kreatívneho priemyslu. Na kultúru a záchranu kultúrneho dedičstva smerovalo viac ako 68 miliónov eur, čo predstavovalo medziročný nárast o vyše 37 percent. Financie boli určené na audiovizuálnu tvorbu, obnovu kultúrnych pamiatok, rozvoj kultúrnej infraštruktúry či podporu Európskeho hlavného mesta kultúry 2026 v Trenčíne.

Štátna pomoc ako nástroj podpory malých a stredných podnikov

Z pohľadu poskytovateľov najviac štátnej pomoci poskytlo Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré rozdelilo viac ako 169 miliónov eur. Nasledovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR s objemom 147 miliónov eur a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s takmer 99 miliónmi eur. Práve tieto rezorty zohrávali kľúčovú úlohu pri podpore investícií, zamestnanosti a rozvoja regiónov.

Správa zároveň ukazuje, že štátna pomoc zostáva významným nástrojom podpory malých a stredných podnikov. Práve MSP získali takmer polovicu celkového objemu pomoci. Z hľadiska formy dominovali priame nástroje podpory. Dotácie, granty a nenávratné finančné príspevky tvorili takmer 93 percent všetkej poskytnutej pomoci, zatiaľ čo daňové zvýhodnenia a ďalšie nepriame formy mali výrazne nižší podiel.

Plán obnovy

Osobitné miesto mala aj podpora financovaná z plánu obnovy. V roku 2025 z neho smerovalo do ekonomiky takmer 100 miliónov eur. Peniaze boli určené najmä na projekty zelenej transformácie, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, dekarbonizáciu priemyslu, kybernetickú bezpečnosť a výskumno-inovačné aktivity. Významnú časť tvorili aj projekty zamerané na digitalizáciu a rozvoj moderných technológií.

Protimonopolný úrad vo svojej správe konštatuje, že vývoj za minulý rok naznačuje postupný návrat od krízových zásahov štátu k podpore dlhodobých strategických priorít. Hlavnými témami sa stávajú inovácie, technologický rozvoj, ekologická transformácia a zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Práve tieto oblasti by mali podľa štátu vytvoriť predpoklady pre udržateľný hospodársky rast v nasledujúcich rokoch.



Viac k témam: Ficova vláda 2023 - 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Ochrana životného prostredia, Plán obnovy, Pôdohospodárstvo, Podpora zamestnanosti, Štátna pomoc
Zdroj: SITA.sk - Slovensko rozdelilo podnikateľskému sektoru a ďalším príjemcom stovky miliónov eur. Kam smerovalo najviac peňazí? © SITA Všetky práva vyhradené.