Dedina má internet, obchod aj nemocnicu

Ojmjakon nepôsobí ako miesto, kde by sa život úplne zastavil. Napriek odľahlosti a mrazom tu fungujú školy, obchody, pekáreň, čerpacia stanica, knižnica, telocvičňa aj zdravotnícke zariadenie. Miestni majú internet a mobilné spojenie, hoci technika v extrémnych podmienkach často trpí. Mobilné telefóny sa vybíjajú oveľa rýchlejšie, batérie strácajú výkon a kovové predmety sa stávajú nebezpečné na dotyk.

Ceny potravín a tovarov sú však vyššie než v mnohých iných častiach Ruska. Dôvodom je najmä doprava a izolácia regiónu. Ojmjakon neleží pri veľkých dopravných uzloch a dostať sem palivo, potraviny či stavebný materiál je náročné. Mnohé domácnosti stále kúria drevom alebo uhlím. V oblasti sa používa najmä smrekovec a spotreba paliva je obrovská, pretože zima tu trvá neuveriteľne dlho. V Jakutsku môže zimné obdobie trvať deväť až desať mesiacov.

Tri hodiny denného svetla a leto s tridsiatkami

Ojmjakon nie je len miestom extrémneho chladu, ale aj obrovských kontrastov. Najkratší decembrový deň tu trvá len približne tri hodiny. V lete sa však deň natiahne až na viac než dvadsať hodín a nastávajú takzvané biele noci, keď je svetlo takmer nepretržite. Letá môžu byť prekvapivo teplé. Počas dňa sa teplota môže vyšplhať až k 30 °C, zatiaľ čo v noci dokáže klesnúť výrazne nižšie. Ojmjakon tak patrí medzi miesta s obrovskými ročnými teplotnými rozdielmi. Medzi zimnými extrémami a letným teplom môže byť rozdiel viac než 100 °C.

Uprostred obrovskej tajgy

Dedina sa nachádza v Jakutsku, najväčšom regióne Ruska, ktorého centrom je mesto Jakutsk. Okolie Ojmjakonu tvorí rozsiahla tajga - sibírsky les, ktorý sa tiahne na obrovských plochách. V zime pôsobí nekonečne a nehostinne, no pre miestnych je zdrojom dreva, lovu a tradičného spôsobu života.

Práve geografická poloha vysvetľuje, prečo je tu taká zima. Ojmjakon leží hlboko vo vnútrozemí, ďaleko od oceánov, ktoré by zmierňovali klímu. Studený vzduch sa v zime hromadí v dolinách a v kombinácii s vysokým tlakom, dlhými nocami a zamrznutou pôdou vytvára extrémne podmienky. Začiatkom októbra sa v oblasti začína formovať silná anticyklóna. Vzduch sa ochladzuje, zemský povrch stráca teplo a permafrost pod ním chlad ešte znásobuje. 

Miesto, ktoré láka turistov aj filmárov

Hoci znie Ojmjakon ako miesto, kam by sa človek vybral skôr za trest, v posledných rokoch láka čoraz viac dobrodružných cestovateľov. Turisti sem prichádzajú práve preto, že ide o jedno z najextrémnejších obývaných miest sveta. Ojmjakon sa objavil aj vo filmových dokumentoch. Jeden z krátkych dokumentárnych filmov o živote v tejto oblasti získal viacero ocenení a v roku 2018 sa kvalifikoval Americkou filmovou akadémiou do oscarového výberu v kategórii krátky dokumentárny film.

Každý rok v marci sa v oblasti koná festival Pól chladu. Stretnúť sa tu môžu miestni aj cestovatelia, ktorí chcú zažiť tradičné oslavy, kroje, hudbu a tanec pôvodných obyvateľov Evenov. Súčasťou bývajú sobie preteky, rybolov na ľade, jazda na psích záprahoch či ochutnávky miestnej kuchyne. Objavujú sa tu aj zimné rozprávkové postavy - od Santa Clausa z Laponska cez ruského Deda Mráza až po Čyškana, miestneho pána mrazu.

Prečo tam ľudia zostávajú?

Pre človeka zvonka je najväčšou záhadou jednoduchá otázka: prečo by niekto dobrovoľne žil na mieste, kde človeku mrznú vlastné chlpy na tele? Odpoveď je však jednoduchá: Ojmjakon je pre miestnych domov. Majú tam rodiny, zvieratá, tradície, prácu a krajinu, ktorú poznajú. Predkovia dnešných obyvateľov, najmä Evenovia, viedli kočovný život a živili sa pastierstvom sobov. Mnohí miestni sú na svoj región hrdí práve preto, že život v ňom si vyžaduje odolnosť, disciplínu a rešpekt k prírode.



Viac k témam: Ojmiakon, Zima
Zdroj: SITA.sk - Ojmjakon: Miesto, kde je -50 °C bežný deň: Ako sa žije v najchladnejšej obývanej dedine sveta? – FOTO © SITA Všetky práva vyhradené.