18.6.2026 (SITA.sk) - Prvý deň na Jarnej ITAPA 2026 potvrdil, že inovácie a bezpečnosť musia napredovať ruka v ruke.

Prvý deň Jarnej ITAPA 2026 nesie označenie SECURITY DAY a logicky reflektuje na dynamický vývoj a exponenciálny nárast kybernetických hrozieb v roku 2026. Tie totiž už dávno nepredstavujú len technologický problém – môžu ochromiť fungovanie štátu, organizácií či ohroziť citlivé údaje miliónov ľudí. Podľa slov jedného zo spíkrov v súčasnosti na svete neexistuje organizácia, ktorá nie je v tomto smere zraniteľná. Dve desiatky vystúpení odborníkov zo Slovenska a zahraničia priniesli množstvo zaujímavých názorov, prekvapivých údajov, naliehavých výziev a najmä praktických riešení.

Od regulácie ku kapacitám: Európska cesta k digitálnej suverenite

Dvojdňový program odštartovala Henna Virkunnen, výkonná podpredsedníčka Európskej komisie pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu témou From Regulation to Capability: Europe’s Path to Digital Sovereignty. Kybernetická bezpečnosť je jednou z hlavných priorít EÚ. Európa potrebuje posilňovať svoje technologické kapacity a digitálnu suverenitu tak, aby dokázala reagovať na meniace sa bezpečnostné hrozby a zároveň si udržala silné postavenie v globálnej konkurencii. "Potrebujeme technológie, ktoré budú inovatívne a zároveň bezpečné, konkurencieschopné a zároveň odolné, silné a zároveň v súlade s demokratickými hodnotami," uviedla H. Virkkunen.

V paneli Geopolitické hrozby a ich vplyv na znalostnú ekonomiku vystúpil Ivan Mikloš, ktorý sa venoval digitálnej závislosti Európy a jej postaveniu v globálnom technologickom súperení. Podľa neho sa svet čoraz viac presúva do kybernetického priestoru a rozvoj umelej inteligencie naberá exponenciálne tempo. Technologickému vývoju dominujú USA a Čína, zatiaľ čo Európa v tejto oblasti zaostáva a jej vyhliadky na dobehnutie globálnych lídrov nie sú optimistické.

Budúcnosť Európy preto bývalý podpredseda vlády a minister financií SR nevidí v snahe kopírovať technologických gigantov, ale v schopnosti rozumne a efektívne využívať a implementovať existujúce inovácie. Práve pozícia "smart second movera" môže Európe umožniť posilniť svoju konkurencieschopnosť a získať väčšiu mieru digitálnej suverenity. Zároveň zdôraznil, že technologická transformácia je aj politickou výzvou. Európska identita je podľa neho stále slabšia než národné identity členských štátov a ak chce EÚ uspieť v globálnej konkurencii, bude musieť posilniť niektoré spoločné kompetencie a schopnosť konať jednotne.

Odolná krajina: Ako riadiť krízu v digitálnom veku?

Diskusie sa následne posunuli k otázkam, ako budovať odolnosť jednotlivých štátov a organizácií v čase rastúcich bezpečnostných hrozieb. Panel Odolná krajina: Ako riadiť krízu v digitálnom veku? sa zameral na vzťah medzi ochranou kritickej infraštruktúry, kybernetickou bezpečnosťou a kybernetickou obranou, ako aj na zabezpečenie kontinuity kľúčových služieb štátu počas incidentov a krízových situácií.

V 1on1 rozhovore vystúpil Patrik Krauspe, štátny tajomník Ministerstva vnútra SR, ktorý zdôraznil, že žiadny štát nedokáže úplne eliminovať riziko krízových situácií či kybernetických útokov. Kľúčové je preto riadené nastavenie procesov a mechanizmov, ktoré umožnia čo najrýchlejšiu obnovu napadnutých systémov a zachovanie fungovania základných služieb pre občanov.

P. Krauspe poukázal na to, že Slovensko je aj vďaka aktuálnej legislatíve a zavedeniu konceptu "závažného kybernetického bezpečnostného incidentu" na podobné situácie dobre pripravené. Krízy sa stali novou realitou, a preto je nevyhnutné posilňovať preventívny prístup, koordináciu a integrovanú spoluprácu všetkých relevantných zložiek. Práve schopnosť včas reagovať a efektívne obnoviť pôvodný stav po incidente bude rozhodujúcim faktorom odolnosti štátu v digitálnom veku. "Krízová pripravenosť dnes nie je len otázkou technológií. Je predovšetkým otázkou procesov, spolupráce a schopnosti prijímať rozhodnutia v reálnom čase," povedal P. Krauspe.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: