Keď na javisku vyhoria poistky

Živé divadlo prináša aj nečakané momenty. Keďže je Pavol veľmi energický a na scéne sa doslova "hádže o zem", občas dôjde aj k nehodám. S úsmevom spomína, ako v zápale hry nechtiac spôsobil zranenie ruky dvom kolegyniam: "Musel som ju rýchlo vytiahnuť z prepadliska, išli doby. Trhol som ju za ruku a odniesol si to lakeť. Na javisku si však pod takým adrenalínom, že bolesť človek často necíti a predstavenie vždy dohrali."

Ešte väčšou skúškou sú situácie, keď hercovi vypadne text. Pavol nezabudne na moment, keď s kolegami zostali stáť na scéne tri minúty v úplnom vákuu. "V hľadisku sedel autor hry Andy Kraus, tak naňho kričím: 'Andy, ty si autor, kde sme?' A on z tmy odpovedal, že nevie. Ľudia však tieto chyby milujú, vidia v nich ľudskosť," dodáva.

Hudba ako čistá sloboda

Hoci Pavla diváci poznajú najmä z divadla, jeho najväčším útočiskom zostáva hudba. Vo voľnom čase hrá na ústnej harmonike blues a práve v tónoch nachádza najväčšiu úľavu. "Keby som sa mohol znova rozhodnúť, asi by som sa živil čisto hudbou. Hudba je pre mňa éterickejšia a slobodnejšia, v divadle ste vždy viazaní režisérom a scenárom," priznáva herec.

Na záver Pavol dodáva odkaz, ktorý by dnes adresoval svojmu mladšiemu ja, no platí pre každého z nás: "Povedal by som mu len jedno - daj preč strach, neboj sa, ver si a choď si za svojimi cieľmi."

V článku sa dočítate aj o:

Zákulisí s hviezdami: Aké to bolo pre deväťročného chlapca motať sa po divadelných chodbách vedľa hviezd ako Palo Habera či Zdena Studenková.
Prijatí vlastného ja: Prečo bolo pre Pavla zo začiatku ťažké počúvať svoj vlastný hlas, pozerať sa na svoje gestá a ako sa naučil brať záznamy zo svojich vystúpení čisto pracovne.
Režisérskom egu: Ako sa časom zmenil jeho prístup k autoritám a prečo dnes už ako 40-ročný chlap nemá strach oponovať režisérom a priniesť vlastný názor.
Nálepke trtka a macha: Prečo ho režiséri najčastejšie obsadzujú do dvoch úplne odlišných polôh a ako v obidvoch týchto charakteroch nachádza herecký komfort.
Náročnom publiku v hlavnom meste: V čom je bratislavský divák iný, prečo niekedy prichádza do divadla s postojom "tak nás bavte" a prečo je v regiónoch cítiť viac spontánnosti a úprimnosti.
Magickom prepojení na scéne: Ako funguje dobre zohratá herecká kapele, kde si kolegovia dokážu jediným pohľadom odovzdať signál, ktorý divák v hľadisku vôbec netuší.