22.6.2026 (SITA.sk) - Slovenské hospodárstvo podľa prognóz zostáva na hranici stagnácie a nie je to spôsobené len nepriaznivou medzinárodnou situáciou.

Slovenská ekonomika vstupuje do druhej polovice roka v situácii, ktorá sa v rámci krajín Vyšehradskej štvorky vymyká bežnému vývoju. Kým Poľsko pokračuje v dynamickom raste, česká ekonomika sa zotavila z obdobia vysokej inflácie a Maďarsko sa po stagnácii postupne vracia k rastu, Slovensko zostáva pri odhadovanom raste hrubého domáceho produktu na úrovni približne 0,8 percenta. Ide pritom len o štvrtinu historického priemeru, ktorý od roku 1996 dosahoval približne 3,3 percenta ročne.

Podľa člena predstavenstva spoločnosti Akcenta Patrika Biňovského však samotné tempo rastu nie je najväčším problémom. „Slovensko nemá len slabší rok. Čoraz viac sa ukazuje, že problém je štrukturálny. Ekonomika rastie pomaly, ceny a náklady rastú rýchlo, verejné financie sa zhoršujú a podnikateľské prostredie je čoraz menej predvídateľné. Najväčším rizikom pritom nie je jeden konkrétny problém, ale ich kombinácia,“ upozorňuje.

Nie je to dočasná fáza

Zatiaľ čo poľská ekonomika by mala v najbližších rokoch rásť tempom okolo troch percent, Česká republika sa vracia k rastu podporenému domácou spotrebou a Maďarsko očakáva postupné oživenie, slovenské hospodárstvo podľa prognóz zostáva na hranici stagnácie.

Biňovský upozorňuje, že v takomto porovnaní už nemožno hovoriť len o dôsledkoch nepriaznivej medzinárodnej situácie. „Ak by pomaly rástla celá Európa, mohli by sme hovoriť o dôsledkoch globálnej situácie. Ak však naši susedia rastú dva- až štvornásobne rýchlejšie, je zrejmé, že časť problému je doma. Slovensko sa postupne dostáva z pozície ekonomického tigra regiónu do pozície ekonomiky, ktorá zaostáva za svojím okolím. Problém je v tom, že nejde o dočasnú fázu, ale trend,“ konštatuje.

Slabý hospodársky rast pritom nepredstavuje len štatistický údaj. Premieta sa do nižšieho priestoru na rast miezd, menších možností financovania verejných služieb a zároveň do slabšieho dopytu po produktoch a službách firiem. Práve podnikateľský sektor dnes čelí kombinácii faktorov, ktoré komplikujú plánovanie aj investičné rozhodnutia.

Jedným z najväčších problémov zostáva stav verejných financií. Slovensko sa od roku 2024 nachádza v procedúre nadmerného deficitu Európskej únie a napriek viacerým konsolidačným opatreniam sa podľa dostupných prognóz nedarí znižovať deficit takým tempom, ako sa pôvodne očakávalo. V posledných rokoch podnikatelia čelili zvýšeniu dane z pridanej hodnoty, zavedeniu dane z finančných transakcií, rastu odvodového zaťaženia práce aj novým sektorovým daniam.

Ekonomická stagflácia

Podľa Akcenty sa však ukazuje, že samotné zvyšovanie príjmov štátu nestačí. „Firmy dnes znášajú vyššie daňové zaťaženie, no deficit zostáva vysoký a verejný dlh pokračuje v raste. To prirodzene vytvára otázku, či budú potrebné ďalšie konsolidačné opatrenia. A práve táto neistota je pre podnikateľov často väčším problémom ako samotná výška dane,“ hovorí Biňovský.

Neistota sa následne premieta do investícií, náboru nových zamestnancov aj rozhodovania o ďalšom rozširovaní podnikania na Slovensku. Mnohé firmy dnes podľa odborníkov nedokážu odhadnúť, ako bude vyzerať ich nákladová štruktúra o rok alebo dva, čo výrazne komplikuje dlhodobé plánovanie.

Podniky zároveň čelia prostrediu, ktoré ekonómovia označujú ako stagfláciu. Ekonomika rastie len veľmi pomaly, no inflácia zostáva jednou z najvyšších v regióne. Náklady na energie, dopravu, pracovnú silu, služby či financovanie rastú rýchlejšie než samotná ekonomická aktivita, čo vytvára tlak na ziskovosť.

„Firmy sa dostávajú do situácie, keď im rastú prakticky všetky náklady, no zákazníci sú opatrnejší a trh nerastie dostatočne rýchlo. Priestor na prenášanie nákladov do cien sa zužuje a marže sa dostávajú pod tlak,“ vysvetľuje Biňovský. Práve kombinácia nízkeho rastu a zvýšených cenových tlakov patrí podľa Akcenty medzi hlavné dôvody opatrnejšieho pohľadu na vývoj slovenskej ekonomiky.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: