4.7.2026 (SITA.sk) - V sobotu 4 júla 2026 sa na Slovensku koná desiate celoštátne referendum, ktoré prezident Peter Pellegrini vyhlásil na základe petície organizovanej mimoparlamentnou stranou Demokrati.

V sobotu 4 júla 2026 sa na Slovensku koná už desiate celoštátne referendum, ktoré prezident Peter Pellegrini vyhlásil na základe petície organizovanej mimoparlamentnou stranou Demokrati. Voliči odpovedajú na dve otázky týkajúce sa zrušenia doživotnej renty pre vybraných ústavných činiteľov a obnovenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Po preskúmaní pôvodne predložených troch otázok prezident dospel k rozhodnutiu, že prvá otázka o skrátení volebného obdobia súčasnej vlády nie je v súlade s Ústavou SR.

Od roku 1993, keď po viac ako 74 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov vznikli úderom polnoci 31. decembra 1992 dva samostatné štáty - Česká republika a Slovenská republika, sa konalo na Slovensku celkovo deväť celoštátnych referend, z ktorých bolo platné iba jedno.

Otázky ostatných ôsmich ľudových hlasovaní nedokázali osloviť dostatočný počet občanov a prilákať ich k referendovým urnám. Podľa Ústavy Slovenskej republiky sú výsledky referenda platné iba vtedy, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak je rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou jeho účastníkov.

Vstup do Európskej únie

Jediným úspešným uplatnením priamej demokracie formou referenda v histórii Slovenska bolo hlasovanie o vstupe do Európskej únie, ktoré sa konalo v dňoch 16. a 17. mája 2003. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 percenta oprávnených voličov, teda zákonom stanovená povinná nadpolovičná väčšina.

Za vstup do Európskej únie vtedy hlasovalo 92,46 percenta zúčastnených voličov, proti vstupu bolo 6,2 percenta voličov. Historický prvé celoštátne referendum sa konalo v októbri 1994.

Inicioval ho vtedajší poslanec NR SR a predseda Združenia robotníkov Slovenska Ján Ľupták. Na otázku: „Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?“ sa vtedy rozhodlo odpovedať len 19,96 percenta občanov s oprávnením voliť. Referendum tak bolo pre nízku účasť vyhlásené za neplatné.

Zmarené referendum

V nasledujúcom referende v máji 1997 sa mali občania vyjadriť k vstupu do NATO, rozmiestneniu jadrových zbraní a vojenských základní na území Slovenka, ako aj k priamej voľbe prezidenta. Na hlasovacích lístkoch dodaných ministerstvom vnútra však boli vytlačené iba otázky týkajúce sa bezpečnostnej politiky, otázka o priamej voľbe hlavy štátu chýbala.

Ústredná komisia pre referendum označila preto lístky za neprávoplatné a referendum za zmarené. K urnám sa vtedy dostavilo len 9,53 percenta oprávnených voličov. Pre nízku účasť bolo neplatné aj ďalšie referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov, na ktorom sa v septembri 1998 zúčastnilo 44,06 percenta oprávnených voličov.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: