Véronique Leroux. Foto: SITA.
Príbeh Fantóma opery prežil 130 rokov a prešiel si mnohými adaptáciami. Tentokrát prichádza na Slovensko – nie však formou ďalšej adaptácie, ale formou návratu. Návratu k hlasu a človeku.
Každá ďalšia adaptácia diela prinášala vždy niečo navyše - väčšiu produkciu alebo vizuál. „My sme sa spýtali, čo môžeme z tohto príbehu, naopak, odobrať. A čo je také silné, že nepotrebuje nič navyše. Odpoveď bola jednoduchá – hlas,“ uviedol režisér a dramaturg projektu Fantóm opery na zámku Roman Čisár.
Projekt imerzívneho scénického čítania zaujal aj autorovu pravnučku Véronique Leroux. Väčšina ľudí si v súvislosti s Fantómom opery predstavuje bielu masku a slávny muzikál Andrewa Lloyda Webbera. Véronique Leroux však príbeh svojho prastarého otca vidí úplne inak. Pôvodný román chceli lepšie pochopiť aj samotní tvorcovia projektu, ktorý sa uskutoční 18. októbra v priestoroch Šimák Zámok Pezinok, a s pravnučkou autora sa dokonca osobne stretli v Paríži.
Véronique Leroux svoje stanovisko tvorcom udelila po tom, ako preukázali, že sa k príbehu jej prastarého otca vracajú s rešpektom. Oceňuje pritom práve to, že slovenskí tvorcovia nejdú cestou ďalšej adaptácie, ale vracajú sa k podstate. Véronique si predstavenie pravdepodobne príde pozrieť aj osobne do Pezinku.
Príbeh je viac pravdivý, než si myslíme
Jednou z inšpirácií pre Lerouxov román bola tragická udalosť z roku 1896, keď sa v parížskej Opére Garnier zrútila časť obrovského krištáľového lustra. Pri tejto tragédii prišiel o život jeden človek. Véronique Leroux však vnáša do príbehu aj ďalšie okolnosti, ktoré by mohli nasvedčovať tomu, že príbeh Fantóma opery je viac skutočný, než by sa mohlo zdať.„Keď vyhorela opera – myslím, že to bolo v roku 1868... jeden hudobník bol ťažko popálený na tvári. A jeho snúbenica, ktorá bola baletka v opere, nanešťastie zomrela. Gaston Leroux ako vždy vyšiel z reálnej skutočnosti, aby napísal svoj román. Potom, samozrejme, nastupuje jeho fikcia, ale základom je pravda. Pre mňa ten človek existoval,“ odhaľuje mrazivé pozadie pravnučka autora.
Či už bol Erik skutočný, alebo nie, podľa Véronique Leroux zostáva podstata príbehu nezmenená „Láska je silnejšia ako všetko ostatné a musíme sa neustále milovať. To je dôležité... Je dôležité milovať a byť milovaný. To je tá hlavná lekcia,“ povedala Véronique. Práve na tomto presvedčení stojí aj nová slovenská akustická verzia príbehu.
S rešpektom k dielu Gastona Lerouxa
Koordinátorka produkcie Fantóma opery na zámku Zuzana Maťusová podotkla, že väčšina ľudí pozná Fantóma opery najmä ako muzikál.„Pôvodný román Gastona Lerouxa je však oveľa tajomnejší a psychologicky hlbší. Táto inscenácia nestavia na veľkolepých kulisách, ale na sile príbehu, ľudského hlasu a jedinečnej atmosfére priestoru. Verím, že práve vďaka tomu divákom priblíži Fantóma opery v podobe, v akej ho Gaston Leroux pôvodne napísal,“ uviedla Maťusová, ktorá od narodenia žije v Pezinku.
S rešpektom k dielu pristupovala aj autorka hudby Ema Olnerová. Komponovanie scénickej hudby pre Fantóma opery je pre ňu najmä dramaturgickou otázkou.
„Leroux postavil príbeh na strate vizuálnej istoty: keď zmizne tvár, ostane hlas. Hudba v tomto kontexte nepodčiarkuje text, ona ho zastupuje. Pracujem s voiceovermi nie ako s doplnkom, ale ako s materiálom, ktorý má vlastnú temporalitu a priestorovosť. To, čo vzniká, nie je soundtrack. Je to zvukový priestor, v ktorom sa divák orientuje namiesto toho, aby sledoval,“ priblížila Olnerová
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
