Návrh zákona o obecnej polícii

„Napríklad komunikačné zručnosti, nutné minimum z psychológie či poznatky o domácom násilí. Malo by sa im dostať vzdelávanie o vplyve násilia na ohrozené osoby a o následkoch, ktoré ovplyvňujú ich možnosti slobodného sebaurčenia v tzv. rodičovských sporoch. Je to dôležité preto, lebo domáce násilie nie je statické. Môže sa objaviť alebo eskalovať aj po separácii partnerov, t.j. rodičov dieťaťa. A navyše, možné predsudky voči problematike domáceho násilia môžu významne skresľovať vyhodnotenie najlepšieho záujmu dieťaťa a porušovať právo dotknutých osôb na ochranu pred sekundárnou a opakovanou viktimizáciou,“ skonštatoval Dobrovodský.

Zároveň predpokladá, že v tomto roku bude predložený na rokovanie vlády návrh zákona o obecnej polícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nahradí zákon o obecnej polícii.

„Tu vidím príležitosť zamyslieť sa nad možnosťou, aby aj príslušník obecnej polície mohol podľa vzoru zákona o Policajnom zbore vykázať násilnícku osobu z obydlia počas niekoľkých hodín, či dní od vykázania, a taktiež jej uložiť povinnosť nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov,“ doplnil Dobrovodský.

Okamžité poradenstvo a sprevádzanie

Odborní partneri z praxe upozornili na závažné skúsenosti z posledných rokov. Poukázali na vysokú mieru tolerancie násilia na Slovensku, opakujúce sa prípady nepochopenia obetí, nesprávnych postupov pri vyhodnocovaní domáceho násilia, nedostatočného rešpektovania práv obetí trestných činov, ako aj na problémy pri kvalifikácii skutkov a vyhodnocovaní dôkazov.

Osobitne upozornili aj na prípady psychického a emocionálneho násilia v rodinných vzťahoch, manipulácie detí, izolácie od starostlivého rodiča a riziko dlhodobých tráum u detí. Podľa odborníkov obete násilia často potrebujú okamžité poradenstvo, sprevádzanie, právnu pomoc, psychologickú podporu a bezpečné riešenie svojej situácie.

„Pomoc obetiam násilia musí byť dostupná vtedy, keď ju človek reálne potrebuje. Nestačí obeť vypočuť a zaevidovať. Potrebuje bezpečie, odborné sprevádzanie a systém, ktorý ju nebude posielať od jednej inštitúcie k druhej,“ uviedla riaditeľka občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia Iveta Schusterová. Podľa Miroslava Schlesingera je evidentné, že narastá počet detí, ktoré zažívajú šikanovanie v školskom prostredí.

„Práve podporné školské tímy sú často prvé, na ktoré sa deti v škole obracajú a ktoré dokážu tieto situácie včas zachytiť. Preto je dôležitá ich kontinuálna podpora, neznižovanie ich kapacít, ako aj doškolenie ľudí prvého kontaktu, ktorí tieto situácie riešia,“ zdôraznil odborník.

Systémové opatrenia

Diskutujúci sa zároveň zhodli, že ochrana obetí násilia si vyžaduje systémové zmeny, lepšiu koordináciu inštitúcií a v odôvodnených prípadoch aj legislatívne úpravy. Osobitne poukázali na potrebu zlepšiť súčinnosť medzi obecnou alebo mestskou políciou a štátnou políciou tam, kde v praxi nefunguje dostatočne rýchlo a účinne.

Zároveň považujú za potrebné otvoriť odbornú diskusiu o tom, či by obecná a mestská polícia mala mať v presne vymedzených prípadoch oprávnenie vykázať agresora z domácnosti alebo bezprostredne iniciovať takýto postup v spolupráci s Policajným zborom na dobu 48 hodín so zákazom priblíženia sa k obetí na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

Súčasťou systémových opatrení má byť aj doškolenie príslušníkov obecných a mestských polícií v téme obetí trestných činov, domáceho násilia, komunikácie s obeťou a predchádzania sekundárnej viktimizácii. Týkať sa má aj ďalších osôb a zložiek prvého kontaktu, ktoré prichádzajú do kontaktu s obeťami násilia.

Zodpovednosť miest a obcí

Partneri v diskusii tiež zdôraznili, že popri systémových zmenách je potrebné venovať sa aj konkrétnym prípadom, v ktorých systém zlyhal. Ak došlo k nesprávnemu postupu, nečinnosti, podceneniu rizika alebo nerešpektovaniu práv obete, musí byť možné pomenovať zodpovednosť konkrétnych osôb a vyvodiť z nej dôsledky.

Cieľom musí byť znižovanie tolerancie násilia, účinnejšia ochrana obetí a také nastavenie systému, aby obeť nebola odkázaná na náhodu, ale na rýchlu, odbornú a dostupnú pomoc.

„Cieľom nie je presúvať ďalšiu zodpovednosť na mestá a obce. Cieľom je vytvoriť funkčný systém spolupráce, aby obeť násilia vedela, kam sa obrátiť, samospráva vedela, koho kontaktovať, odborníci vedeli konať a štát zabezpečil podmienky, aby pomoc nebola náhodná. Ak niekde systém zlyhá, nestačí to iba všeobecne konštatovať. Je potrebné pomenovať aj konkrétnu zodpovednosť,“ skonštatoval Božik.

Prvý krok k spoločnému postupu

ZMOS preto bude podľa neho iniciovať v septembri ďalšiu komunikáciu s príslušnými rezortmi a inštitúciami s cieľom nastaviť spoluprácu prakticky a zrozumiteľne, aby obeť násilia nebola odkázaná na náhodu, ale na systém, ktorý vie včas reagovať, chrániť a pomôcť.

Božik doplnil, že aktuálne stretnutie je prvým krokom k spoločnému postupu, ktorý má viesť k praktickým opatreniam, lepšej prevencii, systémovým zmenám, jasnejšej zodpovednosti a účinnejšej pomoci obetiam násilia, deťom aj dospelým.

„Spoločným cieľom partnerov je budúcnosť s minimálnou, ideálne nulovou toleranciou násilia,“ dodal Božik.



Viac k témam: Diskusia, Komisár pre deti, Násilie, Obete, ochrana detí, Ombudsman, Pomoc, Predseda ZMOS, Verejný ochranca práv (VOP)
Zdroj: SITA.sk - Mestá a obce vidia dôsledky násilia veľmi zblízka, samospráva však nedokáže nahradiť políciu ani súdy © SITA Všetky práva vyhradené.