Tvorba hmatom a srdcom

Súčasný pokračovateľ rodu Juraj Šerík sa remeslu priučil od svojho starého otca Jakuba z Dlhého Poľa, išlo o zaťa spomínaného slávneho majstra. „Ostali mi na deda spomienky, ako ma učil chytiť drôtiky do ruky, ako ich s klieštikami odstrihnúť, vyrovnať, stočiť. Naučil ma celý technologický proces,“ zaspomínal si.

K remeslu svojho deda sa však definitívne vrátil pred viac ako 20 rokmi. Hoci pochádza z Kysúc, presťahoval sa do Dlhého Poľa, kde zachraňoval aj spomínanú drevenicu. Pri svojej práci však čelí obrovskej osobnej výzve.



Umeleckej tvorbe sa totiž naplno venuje aj po tom, čo prakticky úplne stratil zrak. Pri ohýbaní drôtu sa preto musí spoliehať výhradne na svoje ruky či pamäť. Dôležitou oporou je pre neho manželka Majka.

„Dáva na mňa pozor, aby som náhodou nejakú vzorku neprešiel dvakrát, alebo aby som sa nepomýlil. Je to už omnoho náročnejšie,“ komentuje umelec náročný proces tvorby v tme. Napriek nepriazni osudu nestráca optimizmus.

„Moje zlaté ručičky... ďakujem, že vás mám,“ reaguje na otázku, ako dokáže nevidiaci človek vytvárať také zložité a precízne drôtené predmety.



Viac k témam: Drotárstvo, Kultúrne dedičstvo, Remeslo, Umenie
Zdroj: SITA.sk - Keď oči nahradí srdce a hmat. Nevidiaci majster Juraj Šerík pletie z drôtu hotové poklady – VIDEO, FOTO © SITA Všetky práva vyhradené.