Vízia do budúcna

Jeho zápasy nesledovala na štadióne a výnimkou nebolo ani finále. Keď pribehla po premenenom mečbale, rozplakala sa, syna našla takisto so slzami a objali sa.

"V jednej minúte sa mi premietlo všetko, čím si prešiel za posledných zopár rokov. Potom sme sa už pohli ďalej. Predsa len, je to iba juniorský titul. Je to krásne, ale treba ďalej pracovať a opäť trénovať," prezradila ďalej s tým, že syn bojoval so zápalom v zápästí, ale aj s boľavými kolenami. "Dá sa povedať, že za posledný rok a pol nehral dvanásť mesiacov."

Jeho zatiaľ preferovaným povrchom je červená antuka. Či sa to zmení na trávu po triumfe na Wimbledone, je zatiaľ otázkou do vzdialenejšej budúcnosti. Leeová si myslí, že o päť rokov by mohol pôsobiť v prvej päťdesiatke či stovke rebríčka ATP.

Cíti sa aj ako Slovák

Na Slovensko chodia aspoň raz za rok na dva alebo tri týždne. "Naposledy sme tu boli na Vianoce. Jordan tu v posledných dvoch rokoch strávil viac času ako ja. Keď bol zranený, tak sa mu tu veľmi páčilo," priblížila s tým, že mu Lipták pomáhal zlepšovať jeho hru.

Mladík si obľúbil Bratislavu, ktorá mu prináša pokoj a tamojšia atmosféra sa mu páči. "Pozná tu každú ulicu. Vždy sa tu dobre cítil, takže sa sem rád vracia. Páčia sa mu aj slovenské hory, keď ideme na chatu. Plynule hovorí a rozumie po slovensky. Samozrejme, počuť u neho akcent, pretože slovenčina nebola jeho hlavný jazyk.

Odmalička sa však snažil hovoriť aj po slovensky a starí rodičia nehovoria po anglicky. Keď je na Slovensku, stále rozpráva po slovensky. Je podporovaný americkou federáciou, trénuje v Amerike a cíti sa ako Američan. Ale cíti sa aj ako Slovák a cíti sa tu ako doma," dodala Leeová pre uvedené médium.





Viac k témam: Kariéra, Titul, Wimbledon
Zdroj: SITA.sk - Titul na Wimbledone sčasti patrí aj Slovensku. Americký mladík má korene v Bratislave a rozpráva plynule po slovensky – FOTO © SITA Všetky práva vyhradené.