Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Hľadáte si prácu, posielate životopisy, no nikto sa neozýva? Problém nemusí byť iba vo vás. Vo svete sa čoraz viac hovorí o fenoméne „ghost jobs“ - pracovných ponukách, ktoré síce visia na internete, no firma ich reálne nechce obsadiť.
Ešte nebezpečnejšou verziou sú falošné pracovné ponuky, za ktorými stoja podvodníci. Tí už necielia len na ľudí bez skúseností, ale aj na uchádzačov o prácu z domu, brigádnikov či odborníkov hľadajúcich lepšie miesto.
V článku sa dozviete:
čo sú „ghost jobs“ a prečo ich firmy zverejňujú,
ako sa líšia od klasických pracovných podvodov,
prečo sú čoraz častejšie aj falošné ponuky cez SMS, WhatsApp či Telegram,
aké varovné signály si treba všímať,
ako si overiť, či pracovná ponuka naozaj existuje.
Pojem „ghost job“ sa používa pre pracovnú ponuku, ktorá síce vyzerá ako bežný inzerát, no v skutočnosti sa za ňou nemusí skrývať reálne voľné miesto. Firma ju môže zverejniť napríklad preto, aby si budovala databázu kandidátov, testovala záujem o pozíciu, zisťovala platové očakávania ľudí na trhu alebo navonok pôsobila, že rastie. Niektoré firmy využívajú takéto ponuky aj na to, aby v zamestnancoch vytvorili dojem, že sa čoskoro prijmú noví ľudia.
Podľa prieskumu ResumeBuilder z roku 2024 až 40 percent oslovených hiring manažérov priznalo, že ich spoločnosť v danom roku zverejnila falošnú pracovnú ponuku. Tri z desiatich firiem mali mať podľa prieskumu takúto ponuku aktívnu aj v čase zberu dát. Na problém upozornil aj The Wall Street Journal keď zverejnil analýzu, podľa ktorej môže byť približne každý piaty pracovný inzerát falošný alebo nikdy neobsadený. Pre uchádzača je výsledok rovnaký: pošle životopis, vyplní formulár, no nikto sa mu neozve.
Kandidáti sú čoraz menej motivovaní
Podľa prieskumu ResumeBuilder 7 z 10 personalistov verí, že zverejňovanie falošných pracovných ponúk je morálne prijateľné. V skutočnosti však ghost jobs deformujú celý pracovný trh. Uchádzači majú pocit, že pracovných miest je dosť, no ich šance sú v skutočnosti nižšie, ako vyzerajú. Zároveň v nich rastie frustrácia, neistota a nedôvera voči firmám.Najhoršie na tom sú ľudia, ktorí prácu potrebujú rýchlo - čerství absolventi, rodičia po rodičovskej dovolenke, prepustení zamestnanci alebo ľudia, ktorí chcú odísť z toxického pracoviska. Tí môžu venovať hodiny príprave motivačných listov či pohovorov na pozície, ktoré možno nikdy nemali byť obsadené.
Ako rozoznať „ghost job“ od reálnej ponuky?
Pri ghost jobs je situácia zložitejšia, pretože inzerát môže byť zverejnený priamo skutočnou firmou. Nemusí od vás pýtať peniaze ani citlivé údaje, no aj tak nemusí viesť k reálnemu prijatiu. Varovné signály môžu byť napríklad:inzerát visí online celé mesiace bez zmeny,
rovnaká pozícia sa opakovane zverejňuje dokola,
pracovná náplň je veľmi všeobecná a nekonkrétna,
firma nevie jasne povedať, kedy chce pozíciu obsadiť,
po pohovore neprichádza žiadna spätná väzba,
ponuka nie je uvedená na oficiálnej kariérnej stránke firmy,
recruiter sa vyhýba odpovedi na otázku, či je pozícia aktívne otvorená.
Uchádzač sa môže chrániť jednoduchou otázkou: „Je táto pozícia aktuálne schválená a aktívne obsadzovaná?“ Ak odpoveď znie vyhýbavo, je to signál, že firma si možno iba mapuje trh.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: