24.7.2026 (SITA.sk) - Stanislav Janota a Daniel Lukáč sa tentoraz v Konzervatívnej kaviarni nevenujú politickým témam, ale z pohľadu fanúšikov sa vracajú k futbalovým majstrovstvám sveta.


Debata o futbalových majstrovstvách sveta nemusí byť len o číslach a výsledkoch, ale aj emóciách, nostalgii a hľadaní odpovede na otázku, kam tento najpopulárnejší šport na planéte vlastne kráča. Uplynulý šampionát rozvíril hladinu nielen svojím rozsahom, ale aj kontroverziami spojenými s jeho amerikanizáciou a politickým pozadím.

Nostalgia verzus moderný kolos

Pre Stanislava Janotu napriek obrovskému rozmeru nedávno ukončeného šampionátu ostávajú neprekonateľným vrcholom majstrovstvá v Čile v roku 1962, ktoré celá rodina počúvala pri prvom tranzistore.

„Od tých čias to už nikdy nebolo také vzrušujúce,“ priznáva hneď v úvode Janota. Daniel Lukáč je presvedčený, že futbalové majstrovstvá sveta sú „koncentrovanejšou zábavou“ než olympiáda, kde je pozornosť rozptýlená medzi množstvo, niekedy aj aj veľmi zvláštnych disciplín. Priznáva však, že nafúknutie turnaja na 48 mužstiev prinieslo aj odvrátenú stránku.

Podľa Lukáča sa z majstrovstiev stala udalosť, kde kvantita občas prebíja kvalitu. Z obrovského počtu 72 zápasov v základných skupinách ho zaujalo len minimum z nich. „Tri štvrtiny zápasov v základných skupinách pre mňa nie sú atraktívne, lebo hrajú tam rôzne podivné mužstvá, že ani nevieš, že ten štát existuje,“ poznamenal na adresu exotických účastníkov.

Je presvedčený, že rozšírenie počtu krajín neprinieslo vyššiu atraktivitu turnaja. „Svetový futbal je o Európe, ale medzi 48 mužstvami bolo len 16 európskych, len tretina. To je totálne nelogické a mimoriadne nespravodlivé k Európe,“ je presvedčený Lukáč.

Pripomína, že vo štvrťfinále bolo z 8 mužstiev 6 európskych a z najlepšej štvorice 3 európske, z toho dvaja medailisti.

Africká hravosť a španielska dokonalosť

Napriek kritike rozšírenia turnaja obaja diskutéri ocenili svieži vietor, ktorý priniesli tímy z rovníkovej Afriky. Lukáč však varuje pred prehnanými očakávaniami. Hoci tímy ako Senegal či Pobrežie Slonoviny predvádzali atraktívny futbal, stále im chýba európska organizovanosť, aby v kľúčových momentoch nezlyhali.

Opačným pólom bolo Španielsko – podľa Lukáča „dokonalý funkčný kolos“. Ich triumf nebol náhodný, ale výsledkom evolúcie smerom k tzv. „totálnemu futbalu“, kde dominuje technika, rýchlosť a neustály ofenzívny tlak. „Španielsko bolo dokonalé. Po všetkých stránkach bolo dokonalým mužstvom,“ zhodnotil Lukáč a dodal, že ich herný prejav bol doslova „futbalovou básňou“.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: