Krymskí Tatári pod tlakom

Po roku 2014 čelili represiám aj krymskí Tatári, pôvodné turkické moslimské obyvateľstvo polostrova. Sovietsky vodca Josif Stalin ich počas druhej svetovej vojny hromadne deportoval do Strednej Ázie a vracať sa začali až koncom 80. rokov minulého storočia.

Po anexii Rusko zakázalo činnosť ich zastupiteľského orgánu Medžlis, ktorý sa presťahoval do Kyjeva. Moskva zároveň podnikla viacero trestných stíhaní voči predstaviteľom tatárskej komunity.

Východisko ruskej invázie

Krym zohral významnú úlohu aj pri začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Moskva na polostrove mesiace sústreďovala vojakov a techniku, ktoré následne využila pri útoku z juhu.

Ukrajina odvtedy pravidelne útočí na vojenské základne, energetické zariadenia aj logistické trasy na Kryme pomocou rakiet a dronov. V septembri 2023 zasiahla aj veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily v Sevastopoli.

Kerčský most ako symbol anexie

Jedným z najvýraznejších symbolov ruskej kontroly nad Krymom je Kerčský most spájajúci polostrov s Ruskom. Devätnásťkilometrové cestné a železničné spojenie otvoril prezident Vladimir Putin v roku 2018. Most sa stal kľúčovou zásobovacou trasou ruskej armády počas vojny na Ukrajine.

V októbri 2022 Ukrajina časť mosta poškodila pri útoku, ku ktorému sa prihlásili jej bezpečnostné služby. Odvtedy zostáva jedným z hlavných cieľov ukrajinských operácií zameraných na oslabenie ruskej logistiky na okupovanom polostrove.

Viac k témam: Krym, Rusko-ukrajinský konflikt, Vojna na Ukrajine
Zdroj: SITA.sk - Päť faktov, ktoré potrebujete vedieť o Kryme – polostrove v centre konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom © SITA Všetky práva vyhradené.