3.8.2026 (SITA.sk) - Slovenské firmy do konca minulého roka automaticky platili zrážkovú daň za používanie softvéru vo svojom podnikaní.

Od 1.1.2026 sa tento prístup zmenil a skúma sa ekonomická podstata. Rozhodovanie o tom, kto bude platiť zrážkovú daň, sa tak skomplikovalo a v praxi stále vidno prípady nesprávneho zdanenia.

V tomto článku Verner Hakoš, odborník na dane poradenskej spoločnosti Grant Thornton, vysvetľuje, kedy daň platí slovenská firma využívajúca zahraničný softvér a kedy tomu tak nie je.

Základné rozlíšenie: licencia vs. služba

Slovensko od 1.1.2026 namiesto v zásade automatického zdaňovania všetkých platieb za softvér ako licenčných poplatkov skúma ich skutočnú ekonomickú podstatu. Zmena vychádza zo stiahnutia výhrady k ustanoveniam článku 12 Modelovej zmluvy OECD a výrazne mení zdaňovanie príjmov plynúcich z týchto cezhraničných transakcií.

O tom, kto platí daň za softvér, rozhoduje podstata plnenia – či ide o licenciu alebo len službu:

Ak ide o cloudové riešenie, pokladá sa to za službu SaaS (software as a service) a zdanenie sa presúva spravidla do štátu rezidencie dodávateľa.
Ak ide o licenciu na využívanie softvéru typicky s právom jeho úpravy, daň platí slovenská firma, ktorá softvér používa.

Slovensko tak prešlo na prístup uplatňovaný väčšinou štátov OECD, ktorý skúma skutočnú podstatu plnenia. Zdanenie upresňuje usmernenie Ministerstvo financií SR (MF/016959/2025-724). To sa vzťahuje na príjmy týkajúce sa počítačového programu, ak tieto príjmy plynú daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od daňového rezidenta Slovenskej republiky alebo stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky.

"Firmy by si mali zanalyzovať, v akom režime softvér používajú a na základe toho upraviť svoje daňové povinnosti. Nesprávna kvalifikácia softvéru môže viesť k nesprávnemu zdaneniu, čo zvyšuje riziko pokuty pri daňovej kontrole, ktorá je vo výške maximálne 10 % ročne z rozdielu dorubenej dane, " vysvetľuje Verner Hakoš, odborník na dane poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Pozor na výnimky pri zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia

Celú situáciu komplikuje to, že do posúdenia zdaniteľnosti príjmov u nerezidentov sa postupuje podľa zákona o dani z príjmov a príslušných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ), ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou úpravou.

Ak príjem plynie nerezidentovi zo štátu, s ktorým Slovensko nemá uzavretú ZZDZ, uplatní sa výlučne zákon o dani z príjmov. To znamená, že daň zrazí slovenská firma pri výplate poplatku za softvér vo výške 19 % alebo 35 % (nezmluvné štáty).

Iná je situácia, ak zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s konkrétnym štátom obsahuje v definícii licenčných poplatkov aj príjmy za použitie softvéru. V takých prípadoch má prednosť konkrétne znenie ZZDZ pred všeobecným výkladom OECD. "V niektorých prípadoch je aj bežné používanie softvéru ako služby kvalifikované ako licenčný poplatok. To je často prípad pri zmluvách na technické služby s firmami z Indie. Z týchto služieb musia slovenské firmy platiť zrážkovú daň," hovorí Verner Hakoš.

Na týchto princípoch sa určuje aplikovateľné ustanovenie zákona alebo ZZDZ a následná kvalifikácia príjmu, pričom názov zmluvy ani forma plnenia nie sú rozhodujúce, keďže aj tu platí pravidlo obsahu pred formou.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: