Hydrológ Michal Kravčík Foto: SITA
Hladina Dunaja sa drží na historických minimách,v mnohých oblastiach vysychajú studne, Európu sužujú vlny zadúšajúcich horúčav. Slovenský hydrológ Michal Kravčík upozorňuje, že súčasný stav nie je len náhodným výkyvom počasia, ale dôsledkom dlhodobého procesu odvodňovania krajiny.
Fotogaléria k článku:
Podľa jeho slov sme sa ako spoločnosť naučili vnímať dažďovú vodu nesprávne: „Minimálne od čias priemyselnej revolúcie považujeme dažďovú vodu za odpad, potrebujeme sa ho čo najrýchlejšie zbaviť, keď nám viacej padne do prostredia, a preto ho kanalizujeme“. Tento prístup však podľa neho vedie ku katastrofe.
Malý vodný cyklus v ohrození
Podstatou problému je narušenie tzv. malého vodného cyklu. Keď sa voda z krajiny odvedie kanalizáciou namiesto toho, aby vsiakla do pôdy a následne sa lokálne vyparila, systém stráca schopnosť prirodzene sa ochladzovať. Na Slovensku takto každoročne ubúda z tohto recyklačného systému zhruba 250 miliónov kubíkov vody, čo za posledných 60 rokov predstavuje stratu vyše 15 miliárd kubíkov.
Dôsledky sú citeľné. Za posledných 50 rokov vzrástli priemerné ročné teploty na Slovensku o viac ako 2,5 °C. Nedostatok vody v krajine spôsobuje, že sa znižuje tvorba mrakov a zrážok. „Začínajú nekontrolovateľné procesy, ktoré sú veľmi nebezpečné,“ varuje Kravčík v súvislosti s aktuálnymi prognózami.
Od zelenej Sahary k tepelným kupolám
Hydrológ pripomína historický varovný prst – Saharu. Pred 5 500 rokmi bola táto oblasť zelená, no po strate výparu sa krajina začala prehrievať a vytvárať tzv. tepelné kupoly, v ktorých prestáva pršať. Podobný trend vidíme dnes aj v našich zemepisných šírkach.Fotogaléria k článku:
Sucho však nie je len o teple, ale aj o produkcii potravín a čistote vzduchu. Michal Kravčík vysvetľuje, že fotosyntéza a viazanie CO2 sú priamo naviazané na dostupnosť vody. Zníženie množstva vody v krajine oslabuje produkciu biomasy a znižuje množstvo kyslíka v atmosfére.
„Ak by voda, ktorá teraz z týchto lúk a pastvín odteká, ostala tam... zvýšila by produkciu biomasy o 1,5 milióna ton. A to by spotrebovalo z atmosféry 2,1 milióna ton CO2,“ uvádza príklad prirodzenej dekarbonizácie.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
