13.8.2026 (SITA.sk) - Pre čo najväčší zážitok z meteorického roja je však potrebné zvoliť správnu lokalitu.

Po zatmení Slnka môžeme ešte stále sledovať meteorický roj Perzeidy, ktorého najväčšia aktivita je od 8. do 14. augusta. Aj keď to úplné maximum ich aktivity bolo v noci zo stredy na štvrtok, podľa astrofotografa a popularizátora astronómie Tomáša Slovinského má význam pozorovať Perzeidy aj dve noci po maxime.

Správna lokalita

Ich pozorovanie je veľmi jednoduché. Stačí si zobrať deku, jedlo a vodu, ľahnúť si na zem a pozerať sa priamo na oblohu. Meteory sa totiž vyskytnú kdekoľvek na oblohe, preto je toto ideálny spôsob na ich pozorovanie. Keďže augustové noci bývajú už chladnejšie, netreba zabudnúť aj na teplé oblečenie.

Pre čo najväčší zážitok z meteorického roja je však podľa Slovinského potrebné zvoliť správnu lokalitu. Treba sa podľa neho vybrať čo najďalej od zdrojov svetelného znečistenia, napríklad do parku tmavej oblohy.

„Na Slovensku máme už tri parky tmavej oblohy - Poloniny, Veľká Fatra a Muránska Planina. Perzeidy je najlepšie vidno kdekoľvek, kde nebude svojim svitom rušiť umelé svetlo. Treba sa vybrať do tých najtmavších oblastí,“ radí astrofotograf.

Prečo slzy svätého Vavrinca?

Slovinský pre agentúru SITA priblížil, že meteorickému roju Perzeidy sa v minulosti hovorilo slzy svätého Vavrinca. „Prvé záznamy pochádzajú z tretieho storočia nášho letopočtu a súvisia práve s umučením svätého Vavrinca, cirkevného hodnostára, ktorý rozdal cirkevný majetok chudobným, za čo ho umučili. Niekoľko dní po jeho poprave, 10. augusta roku 258, videli ľudia na nebi padať niečo, čo vyzeralo ako ligotavé slzy, preto to nazvali slzy svätého Vavrinca,“ vysvetlil Slovinský.

Niektoré záznamy sa datujú ešte do Číny roku 36 n. l. „To, že nejde o niečo nadpozemské, ale že ide o meteorický roj, a teda, že sú to čiastočky, ktoré po sebe zanechávajú kométy, keď preletia slnečnou sústavou preukázal v 19. storočí taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli . Dokonca určil aj materské teleso zodpovedné za rojenie Perzeíd a to je kométa 109P/Swift-Tuttle,“ doplnil astrofotgraf.




Článok pokračuje na nasledujúcej strane: