Jasný zákonný základ

Ministerstvo spravodlivosti však odmieta, že by obchodný register svojvoľne zverejňoval osobné údaje. Podľa rezortu má zverejňovanie dokumentov od 17. augusta jasný zákonný základ v novom zákone o obchodnom registri. Ten stanovuje, že dokument sa po uložení do zbierky dokumentov bezodkladne zverejní zákonom určeným spôsobom. Ministerstvo zároveň poukazuje na to, že spracúvanie osobných údajov má právny základ v GDPR, konkrétne v plnení zákonnej povinnosti.

Rezort zároveň pripomína, že verejnosť obchodného registra nie je novinkou. Do zbierky listín bolo možné nahliadať aj v minulosti a dokumenty bolo možné získavať prostredníctvom elektronických služieb či systému BRIS, ktorý prepája obchodné registre členských štátov Európskej únie. Nový systém však po novom presne upravuje spôsob zverejňovania dokumentov a zavádza povinnosť ich bezodkladného zverejnenia.

Ministerstvo preto tvrdí, že samotná existencia osobných údajov v zverejnenom dokumente automaticky neznamená porušenie GDPR. Zároveň však zdôrazňuje, že obchodný register nemôže nad rámec zákona svojvoľne zverejňovať ďalšie údaje. Podľa rezortu bola ochrana osobných údajov zohľadnená už počas legislatívneho procesu a Úrad na ochranu osobných údajov SR voči navrhovanej úprave nevzniesol námietky.

Praktické zmeny

Celá reforma však nie je iba o osobných údajoch. Nový obchodný register prináša podnikateľom aj viacero praktických zmien.

Jednou z najvýraznejších je vznik siete viac ako 330 registračných miest u notárov po celom Slovensku. Doteraz registráciu zabezpečovalo osem registrových súdov. Podnikateľ si po novom môže vybrať ktoréhokoľvek notára bez ohľadu na sídlo svojej firmy.

Notárska komora reformu prezentuje ako zásadné zjednodušenie podnikateľského prostredia. Podľa prezidenta Notárskej komory SR Miroslava Gregora mala doterajšia čisto formálna kontrola dokumentov svoje slabiny. „Neodborné vzory z internetu či služby necertifikovaných sprostredkovateľov viedli k neplatným rozhodnutiam, súdnym sporom a v najhorších prípadoch k podvodným prepisom firiem na takzvané biele kone,“ uviedol Gregor.

Po novom má notár pri registrácii kontrolovať splnenie zákonných podmienok, čo má znížiť počet chýb a následných prieťahov. Ak sa v dokumentoch objaví napríklad preklep, podnikateľ ho môže v spolupráci s notárom opraviť bez toho, aby musel absolvovať celý proces od začiatku.

Zmeny sa týkajú aj samotného vzniku firiem. Pri voľných živnostiach má živnostenské oprávnenie vzniknúť automaticky zápisom do obchodného registra, takže podnikateľ už nebude musieť samostatne vybavovať živnostenský úrad. Rušia sa tiež niektoré obmedzenia pri jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným. Jednoosobová s. r. o. bude môcť byť jediným zakladateľom ďalšej spoločnosti a ruší sa aj doterajší limit troch jednoosobových s. r. o. na jedného človeka.

Zásada „jedenkrát a dosť“

Novinkou je aj zásada „jedenkrát a dosť“. Ak už štát určitý údaj o podnikateľovi eviduje, napríklad zmenu trvalého pobytu, podnikateľ ho nebude musieť opakovane oznamovať obchodnému registru. Systémy by si mali údaje navzájom prepojiť. Reforma prináša aj možnosť rezervácie názvu firmy ešte pred jej vznikom.

Zároveň sa sprísňuje, kto môže podnikateľa pri registrácii zastupovať. Po novom to má byť notár, advokát alebo zamestnanec samotnej spoločnosti. Pri dôležitých právnych úkonoch, ako je založenie spoločnosti, prevod obchodného podielu či niektoré rozhodnutia valného zhromaždenia, sa vyžaduje notárska zápisnica alebo dokument autorizovaný advokátom.

Podľa Notárskej komory nejde o zbytočnú administratívu, ale o prevenciu chýb a budúcich sporov. Miroslav Gregor zdôrazňuje, že odborné vyhotovenie dokumentov má podnikateľom poskytnúť väčšiu právnu istotu a zároveň obmedziť priestor na podvodné zápisy.

Nový obchodný register tak prináša dve rozdielne témy, ktoré sa po jeho spustení stretli v jednom momente. Na jednej strane má podnikateľom zrýchliť registráciu, znížiť byrokraciu a posilniť ochranu pred podvodnými prepismi firiem. Na druhej strane vyvolal otázky, či rozsah verejne dostupných dokumentov a osobných údajov zodpovedá dnešným bezpečnostným rizikám.

Kým ministerstvo tvrdí, že obchodný register iba plní povinnosti, ktoré mu ukladá nový zákon, kritici upozorňujú, že zákon môže byť nastavený tak, aby transparentnosť podnikateľského prostredia lepšie vyvážil s ochranou súkromia. Práve otázka, či sa dá dosiahnuť verejnosť a dôveryhodnosť registra bez zbytočného vystavovania citlivých údajov, tak bude pravdepodobne patriť medzi hlavné témy, ktoré reforma ešte otvorí.



Viac k témam: GDPR, Obchodný register
Zdroj: SITA.sk - Rodné čísla, adresy či podpisy na dosah? Nový obchodný register vyvolal ostrú reakciu © SITA Všetky práva vyhradené.