História ukázala, aké tragické následky má zatváranie očí pred hrozbami z východu. Opozič

Hnutie Slovensko si uctilo obete invázie

Predstavitelia Hnutia Slovensko si obete invázie uctili položením venca pri pamätnej tabuli Petra Legnera v Bratislave. „21. august je jedno z najsmutnejších výročí našich novodobých dejín, keď túžba našich občanov po slobodnejšom a spravodlivejšom štáte bola zmarená pod pásmi okupačných tankov," napísalo hnutie na sociálnej sieti a zdôraznilo, že si slobodu a demokraciu treba vážiť a chrániť ju pred každým, kto ju chce ukradnúť a pošliapať. „Či už sú to zahraničné vojská, alebo mafiáni ako Fico a spol," dodalo Hnutie Slovensko.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Remišová pripomína odkaz augusta 1968

Poslankyňa a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová rovnako upozorňuje, že odkaz augusta 1968 zostáva mimoriadne aktuálny aj dnes. August 1968 je podľa nej navždy pripomienkou toho, čo znamená ruský imperializmus, pohŕdanie suverenitou menších štátov a presvedčenie, že o ich osude môže rozhodovať Moskva.

Tieto udalosti si treba podľa poslankyne pripomínať nielen ako historickú tragédiu, ale aj ako varovanie pred relativizovaním agresie a tiež pred politikmi, ktorí stavajú záujmy cudzej moci nad záujmy vlastnej krajiny. Upozornila, že okupáciu neumožnili len tanky, ale pomáhali aj domáci kolaboranti, ktorí zradili slobodu vlastných občanov. „Aj preto je nebezpečné, keď dnes Ficov spolok zľahčuje ruskú agresiu, opakuje kremeľskú propagandu a snaží sa z agresora robiť obeť," upozornila Remišová.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Poslankyňa zároveň varuje, že tlak Moskvy na svoje niekdajšie satelity nezmizol. Len zmenil podobu. „Rusko využíva propagandu, dezinformácie, hybridné operácie či kybernetické útoky. Práve v tomto roku sme dostali ďalšie vážne varovanie. EÚ označila Slovensko za jednu z krajín, ktoré boli cieľom mimoriadne závažných kybernetických aktivít ruských tajných služieb. O to alarmujúcejšie pôsobí, keď Ficova vláda namiesto jasnej obrany Slovenska Rusom ešte dobrovoľne otvorí dvere dokorán, dokonca aj prostredníctvom dopravných kamier," dodala Remišová s tým, že SR nesmie zostať ľahostajná voči snahe Ruska opäť presadiť svoje mocenské záujmy voči susedným a európskym krajinám. Zároveň je to podľa nej najlepší možný spôsob, akým si uctiť obete okupácie.

SR a ČR si pripomínajú 58. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšej ČSSR. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991.

Nádeje vkladané v roku 1968 do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ, bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.

Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.