21.8.2026 (SITA.sk) - Podľa historičky napríklad koncom mája 1968 spísal svoj pohľad na domáce dianie, čosi medzi varovaním a volaním o pomoc, náčelník 4. odboru košickej krajskej správy ŠtB, podplukovník Ján Haščák.

Popri ľuďoch, ktorým sa inváziou v auguste 1968 rúcal svet, boli v ČSSR aj takí, ktorí tento pocit zažívali už na začiatku reformného procesu na jar. Ako pre agentúru SITA v minulosti uviedla historička z Historického ústavu SAV Marína Zavacká, nešlo len o dogmatikov na najvyšších postoch ako najčastejšie spomínaný Vasiľ Biľak.

Vlna samovrážd príslušníkov ŠtB

„Ešte v horšej situácii boli mnohí regionálni predstavitelia komunistickej strany a bezpečnostných orgánov. Denne stretávali ľudí, ktorých donútili vstúpiť do družstva, pripravili ich o živnosť, posielali ich do väzenia. Takí každé oslabenie komunistickej moci vnímali ako priame ohrozenie svojej pozície, ba až osobnej bezpečnosti. Sprievodným javom politického uvoľnenia bola vtedy i vlna samovrážd príslušníkov ŠtB,“ povedala.

Podľa historičky napríklad koncom mája 1968 spísal svoj pohľad na domáce dianie, čosi medzi varovaním a volaním o pomoc, náčelník 4. odboru košickej krajskej správy ŠtB, podplukovník Ján Haščák.

„Adresoval ho svojmu kolegovi a priateľovi, zástupcovi predsedu KGB na Ukrajine Nikolajovi Zacharovičovi Trojakovi, s ktorým ,v minulosti spoločne vytvárali podmienky pre boj proti spoločnému nepriateľovi za každých podmienokʻ. S rozhorčením mu opisoval politické uvoľnenie ako ,anarchiuʻ pri ktorej si ,každý robí čo chceʻ, menovite v novinách, v televízii, medzi kultúrnymi pracovníkmi, študentmi a ,bývalými ľuďmiʻ. Sťažoval sa, že si ,dovoľovali vystupovať proti socialistickému zriadeniuʻ, strane a pracovníkom Štátnej bezpečnosti, a dvadsaťročie výstavby socializmu označovali za ,deformáciu spoločnostiʻ,“ uviedla Zavacká.

V liste spomenul kolujúce fámy

Haščák do svojho listu zahrnul viacero vtedajších kolujúcich fám – o bývalom gardistovi, ktorý prišiel na Národný výbor s pozdravom Na stráž!, o eštebákovi, čo sa zastrelil po tom, ako učiteľka v triede povedala jeho dcére, že otec je nepriateľom ľudu.

„Písal o ,kulakochʻ, čo sa domáhali vrátenia pôdy, o sporoch medzi pravoslávnymi a gréckokatolíkmi, o organizáciách bývalých politických väzňov, a zvlášť upozorňoval na silnejúce prejavy protisovietskych nálad, hesiel a ,ohováračiekʻ,“ povedala Zavacká s tým, že išlo o list očividne neformálny, pretože na otázku, čo s tým robí vedenie strany a rezortu, si autor odpovedal stručne: „nový minister je starý hlupák“.

Zle znášal, že verejne „potápa vlastných ľudí“, v novinách priznal existenciu poštovej cenzúry, konšpiračných bytov aj používanie sledovacej techniky, čím podnietil „reakciu“ k snahám zisťovať, kde sú a ako fungujú. „V strane niet jednoty, funkcionári ako Husák a Smrkovský rečnia pred robotníkmi tak a pred inteligenciou inak, Mňačko hlása sionizmus, novinári si píšu, čo chcú,“ pokračoval.

V závere podľa Zavackej funkcionár košickej ŠtB konštatoval, že možno nenapísal nič, čo by už v ZSSR nevedeli, ale chcel si splniť svoju povinnosť. „A dodal to najpodstatnejšie vyjadrenie, že podľa jeho mienky, ako i podľa jeho súdruhov, ,udržať socializmus v našej krajine v súčasnej situácii je možné len za pomoci sovietskeho ľuduʻ,“ dodala Zavacká s tým, že po sovietskej intervencii, ktorú takto privolával tri mesiace vopred, sa na rozdiel od obetí politických čistiek Jánovi Haščákovi otvorili nové kariérne možnosti. Stal sa náčelníkom celej Správy ŠtB Košice a v tejto funkcii zotrval až do dôchodku v roku 1981.





Viac k témam: August 1968, Československá republika, historička
Zdroj: SITA.sk - Reformný proces v auguste 1968 neohrozil len ľudí na najvyšších postoch, ale aj regionálnych komunistov – FOTO © SITA Všetky práva vyhradené.