22.8.2026 (SITA.sk) - Komentár Petra Weissa.
To, že minister Juraj Blanár práve deň pred výročím invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa oznámil prípravu zasadnutia slovensko-ruskej medzivládnej komisie, nebolo je iba krajne necitlivé.
Zapôsobilo to ako provokatívne gesto voči historickej pamäti Slovákov a Čechov na jednu z najstrašnejších udalostí v dejinách ich spoločného štátu. Zároveň išlo o premyslený signál, kam Ficova „suverénna zahraničná politika na všetky štyri svetové strany“ Slovensko posúva.
Symbolika oznámenia vyvoláva otázky
Symboliku ešte znásobilo samotné ministerstvo. Na jeho stránke sa 20. augusta vedľa seba objavili dve oznámenia: že Blanár pripravuje obnovenie širokej hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce s Ruskou federáciou a že na druhý deň bude v zastúpení vlády klásť veniec obetiam sovietmi vedenej okupácie Československa.Jeden deň sa ohlásila pragmatická spolupráca s imperialistickým Ruskom, ktoré napadlo susednú Ukrajinu, na druhý ten istý človek hovoril o slobode, okupácii suverénne krajiny, o tom, že o osud štátov nesmie rozhodovať cudzia moc vojenskou silou, ale bez spomenutia Ukrajiny, ktorú sa cudzia moc usiluje znásilniť. Je to politická schizofrénia alebo cynizmus?
Diplomacia je aj práca so symbolmi a historickou pamäťou. Ak si šéf diplomacie nevšimne, čo znamená ohlásiť návrat k širokej spolupráci s Moskvou práve v predvečer 21. augusta, je to profesionálne zlyhanie. Ak si to všimol, je to vedomá provokácia.
Odkaz sa týka aj Česka
Okrem toho 21. august 1968 nie je iba slovenskou udalosťou. Znásilnené a okupované bolo Československo a obete invázie boli české aj slovenské. Blanár preto nevyslal necitlivý odkaz len slovenskej verejnosti, ale aj bratskému Česku, s ktorým Ficova vláda po predchádzajúcom zmrazení iba nedávno obnovovala spoločné medzivládne rokovania. Český prezident Petr Pavel opakovane spája odkaz augusta 1968 s dnešnou ruskou agresiou proti Ukrajine. Slovenská diplomacia teraz túto historickú paralelu rozostruje a tvári sa, že imperialistickú vojnu možno oddeliť od rozsiahlej hospodárskej a technologickej spolupráce s režimom, ktorý ju rozpútal.Pozoruhodné je porovnanie tohto prístupu s ostatnými bývalými štátmi RVHP a Varšavskej zmluvy, ktoré sú dnes členmi EÚ a NATO. Česko a Bulharsko sa s ruskými delegáciami v podobnom formáte naposledy stretli v roku 2019, Rumunsko v roku 2013. Poľsko takýto formát po anexii Krymu neobnovilo. Slovensko ho naposledy využilo v roku 2021. Jedinou krajinou z tejto skupiny, ktorá po februári 2022 uskutočnila plnohodnotné zasadnutie hospodárskej komisie s Ruskom, bolo Orbánovo Maďarsko v decembri 2025.
Ak sa jesenné zasadnutie uskutoční, Slovensko sa nepridá k nejakej novej európskej vlne pragmatizmu. Pridá sa k maďarskej výnimke, ktorú Magyarova vláda zrušila. Ficova vláda oživuje anachronický nástroj z čias, keď sa hospodárske vzťahy s Moskvou pestovali osobitnými politickými kanálmi, zatiaľ čo ostatné štáty regiónu tento nástroj po ruskej agresii odložili. To má tiež veľkú, nielen symbolickú výpovednú hodnotu o politike slovenskej vlády.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
