Dvojvládie a rozpad stredovekého kráľovstva
Smrťou Ľudovíta II. vyhasla česko-uhorská vetva Jagelovcov a v krajine vypukla hlboká vnútropolitická kríza. Uhorská šľachta sa rozštiepila na dva tábory. Časť presadzovala voľbu domáceho vládcu a za kráľa zvolila najbohatšieho magnáta Jána Zápoľského. Habsburgovia si na základe starších dynastických dohôd nárokovali uhorský trón pre Ferdinanda I.
Tento zápas o trón postupne viedol k rozpadu Uhorska na tri časti: habsburské Uhorsko (západ a dnešné Slovensko), osmanský Budínsky pašalík a polonezávislé Sedmohradské kniežatstvo na východe, ktoré často vystupovalo ako osmanský vazal.
Stredoveké Uhorské kráľovstvo týmto momentom fakticky zaniklo. Kráľovský dvor sa natrvalo presunul do Viedne či Prahy a z Bratislavy (Prešporku) sa ako z núdzového riešenia stalo nové korunovačné a hlavné mesto.
Život na hranici dvoch svetov
Nasledujúcich 150 rokov sa dnešné územie Slovenska stalo bezprostrednou bojovou zónou. Hranica medzi kresťanským svetom a Osmanskou ríšou nebola len nepriepustnou líniou vojen, ale aj priestorom každodennej pragmatickej koexistencie.Osmanská správa bola prekvapivo flexibilná. Aby dokázala lokálne vládnuť, prebrala ako diplomatický a úradný jazyk pre komunikáciu maďarčinu a latinčinu. Násilná islamizácia sa nekonala – z ekonomického hľadiska bol totiž nemoslimský poddaný pre osmanskú pokladnicu výhodnejší, keďže musel platiť osobitnú daň.
Vojenská obrana tohto pohraničného systému bola nesmierne nákladná. Ukázala však, že bez finančnej a vojenskej pomoci celej Habsburgskej monarchie – najmä z českých a nemeckých krajín – by samotné Uhorsko osmanskému tlaku neodolalo. Bitka pri Moháči tak nepriamo odštartovala vznik modernej stredoeurópskej habsburskej ríše, ktorej vplyv pretváral náš priestor až do začiatku 20. storočia.
Z hľadiska Slovenska sa na nás pozerali oči celého sveta, pretože bol dôležitých bodom obrany Európy pred osmanskou expanziou a súčasťou následného oslobodzovania Uhorska spod tureckej nadvlády.
Mnohé mesta a hrady vďačia za svoju podobu a svoje architektonické skvosty práve tomu, že boli súčasťou protiosmanskej obrany, osobitne banské mestá významným zdrojom financií a na ich ochranu smerovali masívne investície z celej Habsburskej monarchie.
Zdroj: SITA.sk - Osudný 29. august 1526: Druhá časť debaty o bitke, ktorá rozhodla o osude Uhorského kráľovstva – ROZHOVOR © SITA Všetky práva vyhradené.
