28.8.2026 (SITA.sk) - Svetová politika prechádza obdobím turbulentných zmien. Spojené kráľovstvo, kedysi symbol politickej stability, dnes zažíva nebývalú vládnu dynamiku. Hosťom debaty Konzervatívnej kaviarne o tom prečo európske štáty zápasia s narastajúcim populizmom je Miroslav Wlachovský.

Stanislav Janota pripomenul nedávne predpovede technologického vizionára Elona Muska, ktorý varoval, že vo Veľkej Británii vypukne občianska vojna. Miroslav Wlachovský však tieto tvrdenia tlmí: „Elon Musk je vizionár a priniesol svetu množstvo dobrého v oblasti vývoja nových technológií. Nemyslím si však, že keď je génius v jednej oblasti, je automaticky géniom aj na všetky ostatné vrátane predpovedí politického vývoja vo Veľkej Británii.“

Britská politika s „talianskym štychom“ a koniec Keira Starmera

Britská politická scéna sa však nepochybne zmieta v nestabilite. Wlachovský upozorňuje, že krajina má siedmeho premiéra za posledných desať rokov, čím tradične stabilný britský systém získal „taliansky štych“. Poslednou obeťou tohto vývoja sa stal Keir Starmer. Hoci v voľbách priviedol Labouristickú stranu k víťazstvu, po dvoch rokoch v premiérskom kresle skončil.

Podľa Wlachovského Starmer uspel v zahraničnej politike, zlyhal však na domácom fronte. „Nedokázal za tie dva roky dostatočne naštartovať ekonomiku a nedokázal ani dosť dobre komunikovať politické kroky, ktoré urobil.“

Nastupuje „Kráľ Severu“: Nový kurz Andyho Burnhama

Novým kormidelníkom britskej vlády sa stal Andy Burnham. Burnham okrem niekoľkých vládnych funkcií bol aj úspešným a populárnym primátorom Manchestru s prezývkou „Kráľ Severu“. Burnham podľa Wlachovského prináša iný, bezprostredný štýl komunikácie.

Burnhamova vláda už stihla naznačiť pragmatický obrat. Daniel Lukáč v diskusii poukázal na premiérovo vyhlásenie o povolení opätovnej ťažby ropy a plynu v Severnom mori, čo Lukáč považuje za prekvapivý krok zo strany Labour Party, ktorej politika bola plná postmoderných ideológií.

Wlachovský tento posun pripisuje energetickej kríze a tlaku na zníženie cien energií. „Štáty chcú byť čoraz menej závislé od vonkajších zdrojov do miery, do ktorej sa to dá. Otázka vysokej ceny energií je jednou z horúcich tém v Británii.“

Pripomína že pred novou britskou vládou stoja ďalšie výzvy ako je reforma zdravotníctva (NHS), celkové nastavenie sociálneho systému, či dostupnosť bývania a na to aby dodala voličom výsledky má len dva roky.

Kríza európskeho mainstreamu: Sme len pri diagnóze

Problémy sa však neobmedzujú len na Britániu. Podobne aj v Nemecku a Francúzsku tradičné centristické strany strácajú podporu v prospech radikálov a populistov. Stanislav Janota v diskusii upozornil na slabosť stredových strán čeliť tlaku ľavice a médií v kultúrno-etických otázkach, čo vyvoláva u väčšinového obyvateľstva pocit, že sú odsúvaní na vedľajšiu koľaj.

Wlachovský však vidí skutočné jadro krízy inde – v ekonomickej stagnácii a neudržateľnom raste štátneho výdavkov. „Volič sa v princípe rozhoduje podľa toho, čo má v peňaženke a ako môže narábať so svojim osudom.“

Ako príklad uvádza dramatický nárast vládnych výdavkov v Británii z 38 % HDP v roku 1995 na 46 % v roku 2024. Keď štát skonzumuje takú veľkú časť ekonomiky, chýbajú zdroje na infraštruktúru a investície.

„Dnešný stav štátu blahobytu v mnohých európskych krajinách prerástol schopnosti toho štátu produkovať ekonomický zisk. To je neudržateľné. Jediný spôsob, ako k tomu pristúpiť, sú reformy. A to sa týka tak Nemecka a Francúzska, ako sa to týka Veľkej Británie a v konečnom dôsledku aj Slovenska,“ zdôrazňuje Walchovský.

Podľa Wlachovského prešla Európa od popierania problémov k úspešnej diagnóze (napr. v podobe Draghiho či Lettovej správy), ale stále zlyháva v implementácii riešení. Brzdou sú krátke volebné cykly a strach politikov z nepopularity a volebného neúspechu.

Hľadanie úspešných modelov: Dánska inšpirácia

Hoci je situácia vážna, úspešné príklady ako nenechať priestor politickým radikálom a populistom existujú. Miroslav Wlachovský dáva za vzor Dánsko a jeho sociálnodemokratickú premiérku Mette Frederiksen. Tá dokázala získať späť voličov vďaka tvrdej, ale pragmatickej migračnej politike spojenej s integráciou tých migrantov, ktorí v krajine už žijú. Podobne úspešne na konzervatívnej scéne pôsobí talianska premiérka Giorgia Meloni.

Európu čaká turbulentné obdobie plné volieb a geopolitických tlakov. Ak majú tradičné centristické strany prežiť, musia priniesť reálne, hoci aj nepopulárne reformy a presvedčiť voličov, že ich vedia úspešne zrealizovať.
V rozhovore sa dozviete aj to:


Čo viedlo k rozhodnutiu o Brexite jedným a prečo to bolo jedno z najhorších rozhodnutí Britov za posledné desaťročia
Či sa znížila imigrácia po odchode Británie z EÚ.
Prečo regulácie sú niektoré „kladivom na komára“, ktoré v mene ušľachtilých cieľov ničí konkurencieschopnosť európskych firiem
Aké ponaučenie si môžeme vziať zo skúseností Švajčiarsk so zákonom o rovnosti platov.
Prečo je EÚ považovaná za regulačnú mocnosť a či je to najlepšia povesť.





Viac k témam: Francúzsko, Hospodársky rast, Konkurencieschopnosť, Nemecko, populisti, Veľká Británia
Zdroj: SITA.sk - Európska kríza a britská politika: Od diagnózy problémov treba prejsť k činom © SITA Všetky práva vyhradené.