30.8.2026 (SITA.sk) - Izrael tvrdí, že militantné hnutie Hamas deti cynicky využíva a šarkany môžu predstavovať bezpečnostnú hrozbu.

Desaťročný Ahmed Hamdouna zažil vojnu, vysídlenie aj zničenie svojho domova. Jednou z mála radostí, ktoré mu v Pásme Gazy zostali, bolo vyrábať si zo zvyškov dreva a plastov šarkany. Teraz mu ich otec zakázal púšťať po tom, ako Izrael pohrozil zintenzívnením vojenských operácií, ak budú šarkany naďalej prelietavať cez hranicu na izraelské územie.

Zákaz púšťať šarkany

„Otec mi zakázal púšťať šarkany pre hrozby okupácie,“ povedal Ahmed, ktorého rodina bola vysídlená do mesta Dajr al-Balah v centrálnej časti Pásma Gazy. „Zlomilo mi to srdce, keď som tak dlho zbieral paličky a nylon, a teraz nám nedovolia hrať sa s nimi.“

„Sme len malé deti. Zničili nám dom a celú našu štvrť – čo ešte od nás chcú?“ dodal.

Izrael tvrdí, že militantné hnutie Hamas deti cynicky využíva a šarkany môžu predstavovať bezpečnostnú hrozbu. V minulosti totiž zápalné šarkany a balóny vypúšťané z Pásma Gazy spôsobili požiare na izraelskej poľnohospodárskej pôde. V ostatných dňoch preletelo cez hranicu do južného Izraela niekoľko šarkanov. Výbušniny na nich nezistili, najmenej jeden však niesol politický odkaz.

Hamas tvrdenie odmieta

Hamas odmietol, že by za ich vypúšťaním stál. Jeho hovorca Hazem Qassem uviedol, že ľudové výbory v táboroch pre vysídlených ľudí sa snažia deťom v púšťaní šarkanov zabrániť zo strachu, že by sa mohli stať terčom izraelskej armády.

K zastaveniu púšťania šarkanov vyzval v stredu aj predstaviteľ Spojenými štátmi vedenej Rady mieru, ktorá dohliada na plán prímeria. „Všetky militantné aktivity v Gaze sa musia zastaviť vrátane púšťania šarkanov,“ uviedol. Zároveň zdôraznil, že prímerie musí dodržiavať aj Izrael.

Ahmed hovorí, že sa teraz bojí hrať, no nerozumie, prečo sa izraelská armáda „bojí šarkanov, keď sú to len papier a špagát“. „Nechcem nikomu ublížiť. Chcem sa len hrať ako deti kdekoľvek inde,“ povedal.




Pre deti v zničenej Gaze sa výroba šarkanov stala jednoduchým spôsobom, ako uniknúť každodennej realite vojny. „Nie sú tu žiadne hračky, žiadne zábavné parky, nemáme ani futbalovú loptu. Šarkan je jediná vec, ktorú si dokážeme vyrobiť vlastnými rukami a ktorá nás robí šťastnými, keď ju vypustíme na oblohu,“ povedal 11-ročný Yamen al-Mubayyed.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: