Neochota empatie pre druhú skupinu

DEKK Inštitút ďalej priblížil, že jedným zo znakov pokročilej fázy toxickej polarizácie je schvaľovanie násilia voči ľuďom s iným názorom. Dáta výskumu potvrdzujú, že aj v tomto je na tom Slovensko horšie.

Kým na Slovensku je až 33 percent ľudí, ktorí poznajú niekoho, koho názor sa za posledné roky zmenil natoľko, že začal schvaľovať násilie voči názorovým oponentom, v Česku je to 23 percent.

Analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková doplnila, že typickým príznakom polarizácie je neochota empatizovať s druhou názorovú stranou, ktorá je preto vnímaná ako nepriateľ.

Slováci si už na vyhrotenú situáciu mohli zvyknúť

„Postupne sa tiež voči nim zvyšuje prijateľnosť použitia násilia. Česko-slovenské porovnanie nám potvrdzuje, že situácia je v našej spoločnosti o dosť vážnejšia. U nás sa politicky motivované násilie prejavuje aj v konkrétnych udalostiach. Od pokusu o atentát na premiéra Fica po fyzické útoky a vyhrážky adresované poslancom naprieč stranami,“ uviedla Cigáneková s tým, že pribúdajú tak incidenty, v ktorých sa názorový konflikt mení na priame ohrozenie.

Aj napriek tomu, že sú dôsledky polarizácie na Slovensku väčšie, vnímajú Slováci svoju spoločenskú situáciu pozitívnejšie než Česi. Výskumníci sa zhodli na tom, že nižšia miera deklarovanej polarizácie na Slovensku nemusí automaticky znamenať jej nižšiu reálnu úroveň. To, čo sa podľa nich mohlo stať je aj to, že Slováci si už na vyhrotenú situáciu mohli jednoducho zvyknúť.

Prekonanie ideologických rozporov

„Jednou z našich hypotéz je, že na Slovensku sledujeme postupnú normalizáciu vo vnímaní miery rozdelenia. Ľudia si na dlhodobo napäté prostredie jednoducho zvykli a hodnotenie tomu prispôsobili. V odbornej literatúre sa tento mechanizmus označuje ako hedonická adaptácia, pričom podobné situácie sme videli už pri zvyknutí si na pandémiu či na život v blízkosti vojny,“ vysvetlil Gloss.

K otázke, či sa spoločnosti podarí prekonať ideologické rozdiely, pristúpilo pesimisticky 39 percent opýtaných Slovákov a až 54 percent českých respondentov. Viac ako polovica Čechov tak neverí tomu, že by sa ideologické rozpory niekedy podarilo prekonať. Vo vlastných vzťahoch ale Česi rozdelenie zažívajú výrazne menej.

„Viac ako osem z desiatich Čechov nikdy pre odlišné názory neprerušilo kontakt s nikým, s kým sa predtým vídali. Polarizácia je u nás skôr o tom, čo vidíme vo verejnom priestore než to, čo prežívame u rodinného stolu, minimálne v porovnaní so Slovenskom,“ uzavrel Mazák.



Viac k témam: Agentúra STEM, atentát na premiéra Roberta Fica, polarizácia spoločnosti, Premiér Slovenskej republiky, Prieskum, spoločenská situácia, STEM
Zdroj: SITA.sk - Slovensko je viac polarizované ako Česko. Zvykli si už občania na vyhrotenú situáciu v krajine? © SITA Všetky práva vyhradené.