Milada, Česko: voda je priehľadná do hĺbky niekoľkých metrov

Len niekoľko kilometrov od Ústí nad Labem leží Jezero Milada, ktoré vzniklo zatopením bývalého hnedouhoľného lomu Chabařovice. Ťažba sa tu skončila v roku 1997 a jazero sa začalo napúšťať o štyri roky neskôr. Dnes má rozlohu približne 252 hektárov a maximálnu hĺbku takmer 25 metrov. Názov dostalo podľa pôvodnej hlbinnej bane Milada.

Najväčším lákadlom je kvalita vody. Tá je vhodná na kúpanie a priehľadnosť dosahuje niekoľko metrov. Jazero sa využíva aj na jachting a ďalšie vodné športy, počas roka sa pri ňom konajú športové a kultúrne podujatia. Oblasť je zaujímavá aj pre cyklistov. Okolím vedú trasy napojené na Krušné hory, Teplice aj Ústí nad Labem a návštevníci si tak môžu pozrieť, ako sa bývalá priemyselná krajina postupne mení na rekreačnú zónu.

Výhodou je aj poloha. Jazero sa nachádza približne päť kilometrov vzdušnou čiarou od Ústí nad Labem a môže byť zastávkou pri ceste do Českého Švajčiarska, Tiských stien, Českého stredohoria či Krušných hôr. Z Prahy je autom po diaľnici D8 dostupné približne za 50 minút.

Cospudener See, Nemecko: z uhoľnej bane vznikla pláž pri Lipsku

Ďalší výrazný príklad sa nachádza na južnom okraji Lipska. Cospudener See vzniklo zatopením bývalej povrchovej bane na hnedé uhlie. Uhlie sa tu ťažilo do roku 1992, následne sa priestor začal zapĺňať vodou a proces bol dokončený okolo roku 2000. Dnes ide o jedno z najpopulárnejších rekreačných miest v regióne.

Na severnom brehu sa nachádza piesočná pláž určená na kúpanie a plážový volejbal. Pri jazere funguje prístav, požičovne lodí a bicyklov, reštaurácie či sauna. Oficiálna turistická organizácia regiónu označuje tamojšiu pláž za najdlhšiu piesočnú pláž v Sasku.

Bergheider See, Nemecko: kúpanie vedľa „ležiacej Eiffelovky“

Ešte výraznejšiu pripomienku priemyselnej minulosti ponúka Bergheider See v Brandenbursku. Jazero vzniklo do roku 2014 zatopením bývalej povrchovej bane Klettwitz-Nord na hnedé uhlie. Má rozlohu približne 327 hektárov a maximálnu hĺbku 53 metrov.

Pri vode zostala obrovská ťažobná konštrukcia F60 - dopravníkový most dlhý vyše 500 metrov, ktorý miestni prezývajú „ležiaca Eiffelova veža“. Dnes funguje ako návštevnícka baňa a vyhliadka.

Na plytkom severnom brehu jazera je široká piesočná pláž a kúpanie je povolené. Jazero sa využíva aj na paddleboard, kanoistiku, plachtenie či windsurfing.

Seegrotte pri Viedni: pod zemou sa skrýva najväčšie jazero svojho druhu v Európe

Málokto vie, že len kúsok od Viedne, v mestečku Hinterbrühl, sa nachádza Seegrotte - bývalá sadrovcová baňa, ktorá dnes ukrýva najväčšie podzemné jazero v Európe. Vodná plocha má približne 6 200 štvorcových metrov a návštevníci sa po nej môžu previezť loďou v rámci asi 45-minútovej prehliadky.

Miesto má dramatickú históriu. Počas druhej svetovej vojny boli časti podzemia využívané aj na výrobu lietadiel. Dnes prehliadka vedie cez bývalé banské chodby, menšie „Modré jazero“ a kaplnku svätej Barbory, patrónky baníkov. Jednou z kuriozít je aj zlatá dračia loď, ktorá sa objavila vo filme Traja mušketieri.

V podzemí je po celý rok približne 9 °C, takže aj počas leta sa oplatí vziať si teplejšie oblečenie. Na rozdiel od ostatných jazier v tomto výbere však Seegrotte neslúži na kúpanie - hlavným zážitkom je práve plavba loďou pod zemou a prehliadka bývalej bane.

Krásna modrá voda môže byť aj pascou

Pri zatopených baniach však existuje aj úplne opačný príbeh. Jedným z najznámejších príkladov je bývalý priemyselný lom Hoffman Quarry pri Harpur Hill v anglickom Derbyshire, známy ako Blue Lagoon.

Voda tam mala mimoriadne výraznú modrú farbu, čo k lomu opakovane lákalo návštevníkov. Miestne úrady však pred kúpaním varovali. Podľa High Peak Borough Council mala voda pH porovnateľné s bieliacim prostriedkom a v zatopenom lome sa nachádzali aj ďalšie nebezpečenstvá. Úrady dokonca vodu v minulosti zafarbili načierno, aby znížili jej atraktivitu pre návštevníkov. Práve to ukazuje, prečo sa pri bývalých lomoch nemožno riadiť iba farbou vody alebo fotografiami zo sociálnych sietí.

Zatopenie bane samo osebe nestačí na to, aby z nej vzniklo bezpečné jazero. Rekultivácia môže trvať roky a zahŕňa stabilizáciu brehov, kontrolu chemického zloženia vody, úpravu terénu či budovanie infraštruktúry. Najďalej tento proces vidno napríklad v okolí Lipska, kde sa z niekdajšej uhoľnej oblasti vytvára prepojená sústava jazier, pláží, cyklotrás a prístavov. Inde zostávajú priemyselné pamiatky zámerne zachované ako pripomienka toho, na čo krajina pôvodne slúžila.