Devín a jeho historický dlh

Ak by doň nebola zahrnutá problémová mestská časť Devín s obrovským historickým dlhom a záväzkami po lehote splatnosti, ktorá bola roky v nútenej správe a momentálne prechádza fázou tzv. konsolidácie pohľadávok, tak by skóre celej Bratislavy dosiahlo 4,31 bodu, teda by bola vo vyššom pásme – s dobrým finančným zdravím. „Samotný bratislavský magistrát si medziročne mierne pohoršil (zo 4,21 na 4,08 bodu) a v porovnaní krajských miest mu patrí posledné miesto,“ zdôraznil inštitút.

Hodnotenie finančného zdravia poskytuje komplexný pohľad na hospodárenie samospráv, ktoré inštitút INEKO zostavuje na základe vlastnej metodiky. Zahŕňa viaceré kľúčové parametre hospodárenia: celkový dlh, dlhovú službu, bilanciu bežného účtu a dva indikátory záväzkov po lehote splatnosti

Nárast zadlženia

Priemerné zadlženie miest po dvoch rokoch poklesu podľa inštitútu opäť narástlo, a to z 19,26 na 20,13 percenta bežných príjmov. Aj napriek tomu ide o druhú najnižšiu mieru zadlženia, odkedy INEKO zbiera údaje o dlhu (od roku 2009). „K nárastu tohto pomerového ukazovateľa – dlh k bežným príjmom za predchádzajúci rok – prišlo preto, že nominálny dlh v eurách rástol rýchlejšie ako príjmy. Kým nominálny dlh sa zvýšil o 9,5 percenta (zo 753 na 824 miliónov eur), bežné príjmy narástli iba o 4,7 percenta (z 3,91 na 4,09 miliardy eur). Aj za rok 2025 platí, že žiadne mesto v SR neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka. Rovnako, nebol problém ani s prekročením dlhovej úrovne 50 percent (1. sankčné pásmo dlhovej brzdy), preto žiadnemu mestu nevznikla povinnosť zdôvodniť výšku dlhu a navrhnúť prvé opatrenia na jeho zníženie,“ uviedlo INEKO.

Ku koncu roka 2025 mali podľa údajov Ministerstva financií SR najvyšší dlh v meste Veľký Šariš (42,6 %). Ďalšie v poradí zadlženosti sú Zlaté Moravce (40,7 %), Gelnica (35,4 %), Spišské Vlachy (34,0 %), Malacky (33,8 %), Spišská Belá (32,8 %) a Bratislava (31,8 %). „V prípade Bratislavy je reč o sumárnom údaji za magistrát aj mestské časti. Dlh samotného bratislavského magistrátu predstavoval 45,9 percenta a štatistiku vylepšilo započítanie (prevažne nižších) dlhov mestských častí, s výnimkou historicky vysoko zadlženého Devína (takmer 243 percenta z bežných príjmov),“ informoval inštitút.

Tretia najhoršia hodnota

V prepočte na jedného obyvateľa stúpol podľa INEKO dlh miest z 265 na 292 eur, teda o 27 eur. „Najvyššie hodnoty dlhu na hlavu, ak neberieme do úvahy Bratislavu so sumárnymi 597 eurami a v nej historicky zadlžený Devín (1 425 eur), evidujeme v Liptovskom Hrádku (571 eur) a v Spišských Vlachoch (561 eur). V prípade Spišských Vlachov však pozitívne hodnotíme skutočnosť, že ide o pokles oproti hodnote 594 eur z predchádzajúceho roka. O finančnej kondícii samospráv dobre vypovedá aj bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako samospráva dokáže kryť svoje bežné výdavky z bežných príjmov. Platí, že čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom bežnom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na investície, údržbu, zveľaďovanie svojho majetku alebo na zníženie dlhu či tvorbu rezerv,“ vysvetlil inštitút.

Sumárna bilancia bežných účtov všetkých miest dosiahla podľa INEKO za minulý rok +5,32 percenta, čo je takmer identická hodnota ako v roku 2024 (+5,31 percenta). „Ide o tretiu najhoršiu hodnotu spomedzi uplynulých 10 rokov. Hospodárenie miest je po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 a infláciou naďalej pod tlakom, k čomu aktuálne prispieva aj konsolidácia verejných financií, v rámci ktorej vláda prenáša konsolidačné úsilie aj na plecia samospráv. Na tento ukazovateľ negatívne vplývajú aj pretrvávajúce vysoké ceny energií,“ zdôraznil inštitút.

V roku 2025 zaznamenalo podľa inštitútu kladnú bilanciu bežného účtu 137 zo 141 miest. Najvyšší prebytok dosiahli v Brezne (+17,0 %), vo Vysokých Tatrách (+16,7 %) a v Krásne nad Kysucou (+14,7 %). Naopak, najvyšší deficit mali v Gabčíkove (-3,5 %), Stropkove (-1,6 %) a Hanušovciach nad Topľou (-1,0 %). „Deficitne hospodárili aj v Banskej Bystrici (-0,7 %). Deficit na bežnom účte je pritom jednoznačne nežiaducim javom. Aj podľa zákona majú byť bežné rozpočty schvaľované ako prebytkové alebo vyrovnané,“ pripomenulo INEKO.



Viac k témam: Dlhy, Finančné zdravie, Komunálne voľby, Mestá, Samosprávy, Vyššie územné celky, Župné voľby
Zdroj: SITA.sk - Údaje INEKO ukázali ako sú na tom mestá a samosprávne kraje s finančným zdravím. Zaujímavé sú najmä protichodné javy © SITA Všetky práva vyhradené.