Kedy vzniká podpoistenie?
Riziko podpoistenia sa týka najmä starších poistných zmlúv. Za roky sa totiž môže zmeniť hodnota samotnej nehnuteľnosti, ale aj náklady na jej opravu či obnovu. „Zdraželi stavebné materiály, práca remeselníkov, nafta či energie. To všetko sa premieta do nákladov na výstavbu nehnuteľností, opravu alebo obnovu poškodeného bývania. Suma, ktorá pred desiatimi rokmi mohla postačovať na výstavbu nového bývania či rozsiahlu opravu, dnes jednoducho stačiť nemusí,“ vysvetľuje hovorkyňa Union poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Podpoistenie vzniká vtedy, keď je poistná suma nižšia ako skutočná hodnota poisteného majetku. V takom prípade môže byť pri poistnej udalosti plnenie nižšie než náklady potrebné na odstránenie škody. Ilustračný príklad Tatra banky pracuje s domom v hodnote 300-tisíc eur, ktorý je poistený iba na 150-tisíc eur. Ak by na ňom víchrica spôsobila škodu 40-tisíc eur a plnenie by sa krátilo v rovnakom pomere, poisťovňa by uhradila 20-tisíc eur a ďalších 20-tisíc eur by musel zaplatiť majiteľ. Konkrétne plnenie však vždy závisí od poistnej zmluvy, poistných podmienok a okolností škody.
Na problém upozorňuje aj modelový prepočet Unionu. Pri rodinnom dome s rozlohou 150 štvorcových metrov v Prešove a poistnej sume 350-tisíc eur vychádza základné poistenie podľa poisťovne na 76,98 eura ročne. Ak by majiteľ poistnú sumu znížil na 196-tisíc eur, ročné poistné by kleslo na 45,07 eura, teda približne o 2,66 eura mesačne. Pri škode vo výške 50-tisíc eur by však pri krátení plnenia v rovnakom pomere poisťovňa uhradila približne 28-tisíc eur. Rozdiel by tak predstavoval 22-tisíc eur. Ide o modelový príklad, konkrétne podmienky sa môžu podľa poistnej zmluvy líšiť.
Poistnú zmluvu sa preto oplatí pravidelne skontrolovať, minimálne raz za dva roky. Ešte dôležitejšia je kontrola po rekonštrukcii, prístavbe, výmene strechy či okien, inštalácii solárnych panelov alebo inom výraznom zhodnotení nehnuteľnosti. Skontrolovať treba nielen poistnú sumu, ale aj rozsah krytých rizík, limity, spoluúčasť a výluky. Rozhodujúce je konkrétne znenie zmluvy a poistných podmienok.
„Klient môže mať pocit, že urobil všetko správne – majetok má predsa poistený a poistné si pravidelne platí. To, že má poistnú zmluvu už celé roky v zásuvke a medzitým kompletne zrekonštruoval svoj dom, však v prípade poistnej udalosti môže znamenať veľký problém,“ upozorňuje Tomáš Žitňanský.
Nahlásenie poisťovni
Ak už búrka škodu spôsobí, prvá musí byť bezpečnosť. K poškodenej konštrukcii, spadnutému elektrickému vedeniu či zaplaveným elektrickým zariadeniam sa netreba približovať. Keď je situácia bezpečná, treba podľa možností zabrániť ďalšiemu zväčšovaniu škody, všetko dôkladne odfotografovať alebo natočiť a spísať poškodené veci. Užitočné môžu byť aj faktúry, doklady o kúpe, záručné listy či staršie fotografie.Následne treba škodu čo najskôr nahlásiť poisťovni a pri opravách alebo odstraňovaní poškodených vecí postupovať podľa jej pokynov. Ak je nevyhnutné zasiahnuť okamžite z bezpečnostných či hygienických dôvodov, stav pred zásahom treba čo najlepšie zdokumentovať.
Poistenie teda nie je vec, ktorú stačí uzavrieť a potom na ňu roky zabudnúť. Hodnota nehnuteľnosti, jej vybavenia aj náklady na opravy sa menia. Ako upozorňuje Beáta Dupaľová Ksenzsighová z Unionu, „najhorší čas na kontrolu poistnej sumy je deň po búrke“. Vtedy už môže byť neskoro zisťovať, že poistná suma nezodpovedá tomu, čo by dnes stálo obnovenie poškodeného domu či bytu.
Zdroj: SITA.sk - Búrka môže zničiť strechu aj za pár minút. Prečo nemusí poistka pokryť celú škodu? © SITA Všetky práva vyhradené.
