29.9.2026 (SITA.sk) - Prvý ročník BEZBAR Festu v Banskej Bystrici ukázal, že bezbariérovosť kultúrnych podujatí nie je iba o rampe pri vchode. Často rozhodujú detaily, ktoré si zdravý návštevník ani nevšimne.
Stovky ľudí so zdravotným znevýhodnením, ich rodinných príslušníkov a priateľov sa 24. septembra stretli v banskobystrickom klube Ministry of Fun. Prvý ročník BEZBAR Festu pripravilo pohybové centrum Neurogym v spolupráci s hudobným klubom.
Cieľ bol jednoduchý, no v praxi stále nie samozrejmý – vytvoriť priestor, kde sa ľudia so zdravotným znevýhodnením môžu zabávať spoločne s ostatnými bez toho, aby museli neustále premýšľať nad tým, či sa niekam dostanú, kde zaparkujú, ako sa presunú cez dav alebo či budú môcť použiť toaletu.
Podľa organizátorov išlo o prvé podujatie svojho druhu na Slovensku. Do Banskej Bystrice pritom ľudia pricestovali aj z Bratislavy, Prešova či Košíc.
Na pódiu Lukáš Adamec, Malalata aj DJ EKG
Program ukázal, že BEZBAR Fest nemal byť komorným podujatím stojacim bokom od bežnej kultúrnej ponuky. Na pódiu vystúpili spevák Lukáš Adamec, dvojica Malalata a DJ EKG, hudobný program doplnila svetelná šou Anta Agni.Ľudia so zdravotným znevýhodnením sa pritom zabávali spolu so svojimi priateľmi a rodinami. Práve tento moment bol jednou zo základných myšlienok podujatia – nevytvárať oddelený svet, ale podmienky, v ktorých môžu byť všetci jeho prirodzenou súčasťou.
Za vznikom festivalu stojí Tomáš Dittrich, zakladateľ centra Neurogym, ktorý sa po úraze miechy pohybuje na vozíku. Pri organizovaní BEZBAR Festu preto nevychádzal iba z teórie, ale predovšetkým z vlastných skúseností. Záujem o koncerty, festivaly a spoločenský život sa uňho po úraze nezmenil. Zmenilo sa však množstvo vecí, ktoré musel pred návštevou podobných podujatí začať riešiť.
Bezbariérová toaleta nestačí, ak sa k nej človek nedostane
To, čo človek bez pohybového obmedzenia často ani nezaregistruje, môže byť pre návštevníka na vozíku zásadnou prekážkou. Na vonkajších festivaloch môže byť problémom nerovný alebo nespevnený povrch, blato či odpadky na zemi. Komplikáciou môže byť aj presun cez hustý dav alebo nedostupné zázemie. A potom sú tu zdanlivé detaily.„Často išlo o veci, ktoré človek bez pohybového obmedzenia ľahko prehliadne. Napríklad toalety síce boli bezbariérové, no prístup k nim nie. Práve takéto detaily však často rozhodujú o tom, či si večer skutočne užijete,“ uviedol Dittrich. Práve preto podľa neho nestačí označiť koncert či festival jednoducho za bezbariérový. Dôležité je pozrieť sa na cestu návštevníka ako na celok - od príchodu a parkovania cez vstup až po pohyb v priestore, dostupnosť toaliet či ďalších služieb.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
