Slovenčinu sa učila spolu s prácou
Zošit s pracovnými postupmi odhaľuje aj ďalšiu rovinu Máriinho príbehu. V roku 2017 nezačínala iba v novom zamestnaní. Budovala si život v krajine, do ktorej nepatrila od narodenia. Pochádza z Ukrajiny a, čuduj sa svete, vyštudovala ekológiu. V odbore si však doma nevedela nájsť prácu, preto odišla za lepším životom. Najprv pracovala v Rusku v obchode s oblečením. Po roku sa vrátila. Práca ju bavila, život v spoločnom byte s ďalšími desiatimi ženami a dlhá, krutá zima nie.
Rozhodla sa skúsiť šťastie na Slovensku. V Púchove nastúpila do mäsokombinátu, kde pracovala v chlade, často dvanásť hodín a aj cez víkendy. Bývala prechladnutá a chorá. "Stále som si hovorila: vydržím ešte do Vianoc, ešte do Veľkej noci, ešte jedno leto. Nakoniec som si po troch rokoch povedala dosť."
Chýbal jej kontakt s ľuďmi a práca, v ktorej každý deň nie je rovnaký. Keď sa dopočula o brigáde v Tempe Senec, rozhodla sa to skúsiť. Presťahovala sa a začínala opäť odznova. Slovenčine spočiatku rozumela len čiastočne, ale uvedomila si, že musí rozprávať. "Nestačilo mi počúvať. Musela som veľa čítať, pozerať televíziu, poctivo sa učiť a najmä hovoriť. Keď človek mlčí, neposunie sa," hovorí zo skúsenosti.
COOP Jednota Galanta jej pomohla s dokumentmi potrebnými na zamestnanie. Potom už rozhodovala jej práca. Z brigádničky sa stala predavačka, vedúca zmeny, zástupkyňa a napokon vedúca predajne. Nie preto, že si kariérny postup naplánovala, ale preto, že si ľudia opakovane všímali, ako pracuje. "Príležitosti prišli a ja som ich prijala ako výzvu. Bola som potešená, že nadriadení vo mne vidia niečo, čo som spočiatku nevidela ani ja sama," podotýka.
Našla sa v práci s potravinami a medzi ľuďmi
Na Slovensku napokon nenašla iba zamestnanie, ale aj lásku. Pred dvomi rokmi sa vydala za Slováka, s ktorým spolu žijú vo Veľkých Úľanoch. Splnila si aj sen o malom psovi. Ranné zmeny jej umožňujú byť popoludní doma a väčšinu víkendov tráviť s rodinou. "Už bolo načase začať aj žiť, nielen pracovať. Mám rodinu, zázemie a už na všetko nie som sama. Už sme dvaja," priznáva úprimne.Keď hovorí o odchode z Ukrajiny, zdôrazňuje, že prišla ešte pred vojnou. Bolo to jej rozhodnutie a vedomý pokus zmeniť vlastný život. "Najprv som prišla za peniazmi, potom za iným životom. Teraz už mám to, čo som chcela. Našla som sa a robím to, čo ma baví. Aj keď som cudzinka a srdcom budem navždy Ukrajinka, cítim sa tu doma a som za to vďačná," vysloví krásnou slovenčinou.
COOP Jednota jej dala príležitosť ukázať, čo dokáže. Najskôr jej pomohla prekonať administratívne prekážky pri zamestnaní. Neskôr jej opakovane ponúkla priestor rásť. Nie preto, odkiaľ prišla, ale preto, ako pracovala. Vyštudovaná ekologička dnes hovorí, že svoje povolanie objavila v obchode a medzi ľuďmi. "Som veľmi vďačná za túto možnosť. Spoznala som aj samu seba," hovorí úprimne.
Ďalší kariérny postup v COOP Jednote si neplánuje. Predajňu v Hrubom Šúre chce viesť dobre, rozvíjať ju podľa potrieb zákazníkov a zostať v práci, v ktorej našla svoje miesto. "Môj sen je, aby som v COOP Jednote pracovala až do dôchodku."
COOP Jednota dáva svojim zamestnancom priestor rásť, tak ako Márii, ktorá sa z brigádničky vypracovala na vedúcu predajne. Ak si aj vy myslíte, že COOP Jednota je dobrý zamestnávateľ, dajte nám svoj hlas v ankete Najzamestnávateľ v kategórii Obchod na www.najzamestnavatel.sk.
Informačný servis
Zdroj: SITA.sk - Do COOP Jednoty prišla na brigádu. Jej talent si všimli skôr než ona sama © SITA Všetky práva vyhradené.
