5.10.2026 (SITA.sk) - Slovensko má podľa šéfa technologického inkubátora kvalitných technických ľudí, no často im chýba cesta od dobrého nápadu k zákazníkovi a zahraničnému trhu.

Aj preto sa technologický program s arabským vlastníkom a švajčiarskym vedením rozhodol svoju európsku základňu vybudovať práve v Bratislave. Registrácia do prvého šesťmesačného programu Halif Hatch je otvorená do 30. septembra 2026.

V čom sa podľa odborníka líšia slovenskí inovátori od svojich rovesníkov vo Švajčiarsku a Spojených arabských emirátoch? Nie v talente. Rozhoduje prostredie, v ktorom svoj talent rozvíjajú. Tvrdí to Simon Reiniche, šéf technologického inkubátora Halif Hatch, ktorý svoj prvý európsky program spustil práve na Slovensku.

"Keď sa pozrieme na mladých inovátorov vo Švajčiarsku, v Emirátoch a na Slovensku, rozdiel podľa mňa nie je primárne v talente. Rozdiel je v prostredí, ktoré talent formuje. Švajčiarsko má veľmi silnú kultúru prepájania výskumu, univerzít, priemyslu a kapitálu. Mladý človek na univerzite ako ETH Zürich alebo EPFL často vidí okolo seba príklady toho, že z technického výskumu môže vzniknúť globálna firma. Preto je preňho prirodzenejšie rozmýšľať od začiatku medzinárodne, nie len lokálne," hovorí Reiniche.

Emiráty zase stavajú na ambícii škálovať. Inovátori tam podľa Reinicheho pracujú v prostredí, ktoré od nich od začiatku vyžaduje premýšľať nad rastom, obchodným modelom, medzinárodnou expanziou a praktickým využitím technológií. "Inovácia tam nie je len akademická téma. Je súčasťou ekonomickej stratégie krajiny," vysvetľuje.

Slovenský talent naráža na inú prekážku

Slovensko pritom podľa Reinicheho za Švajčiarskom ani Emirátmi nezaostáva v schopnostiach ľudí. "Na Slovensku je veľmi kvalitných technických ľudí a veľa praktického myslenia. Slovenskí študenti, developeri a inovátori často vedia veľmi dobre riešiť konkrétne problémy, najmä v priemysle, službách alebo v menších a stredných firmách," hovorí.

Slabším miestom je podľa neho premena technického riešenia na produkt, ktorý si nájde zákazníka a dokáže preniknúť na zahraničný trh. Mladým inovátorom totiž často chýba prístup k zákazníkom, kapitálu, skúseným mentorom či obchodným príležitostiam v zahraničí. Dobrý nápad tak môže zostať vo fáze prototypu alebo akademického projektu namiesto toho, aby sa z neho stala firma s medzinárodným potenciálom. "Slovensko nepotrebuje kopírovať Švajčiarsko ani Emiráty. Potrebuje si z oboch zobrať to najlepšie," myslí si Reiniche.

Začal s úplne iným nápadom, zistil, že je to "fail"

Že správne nastavený inkubátor môže slovenskému inovátorovi ušetriť mesiace práce na produkte, o ktorý napokon nebude záujem, ukazuje aj skúsenosť Šimona Staňa, CEO a co-foundera technologickej spoločnosti DAITABLE, ktorý má s podobným inkubátorom skúsenosť. Do inkubátora sa pôvodne prihlásil s úplne iným projektom. Po konzultáciách s mentormi však jeho tím zistil, že problémom nie je len samotný nápad, ale spôsob, akým o ňom premýšľali.

"Mentori nám poradili jednu zásadnú vec – nemáme vymýšľať nápad v našej hlave, ale ísť sa opýtať trhu, čo chce. Začal som preto obvolávať slovenské firmy, najmä priemyselné a výrobné podniky, a pýtať sa ich, aké výzvy riešia a čo ich trápi," spomína Staňo. V rozhovoroch podľa neho opakovane spomínali energetiku a vysoké ceny energií. Firmy potrebovali šetriť, no často nevedeli presne určiť, kde majú najväčšie straty, koľko môžu ušetriť ani aké opatrenia by mali prijať. "Zistili sme, že im chýbajú potrebné dáta a informácie. Na základe toho sme začali vyvíjať prvé prototypy produktu – priamo u klientov," hovorí.


Článok pokračuje na nasledujúcej strane: