5.10.2026 (SITA.sk) - Podľa medializovaných informácií zomrela v nemocnici.

Slovenská atlétka musela zrejme prerušiť svoju dovolenku v zahraničí a presunula sa na Slovensko pre smutné povinnosti súvisiace s pohrebom jej milovanej mamy Miroslavy.

Podľa medializovaných informácií zomrela v nemocnici a aktuálne bola triednou učiteľkou maturitnej triedy IV. B v odbore praktická sestra na Strednej zdravotníckej školy v Nitre.

V marci 2025 si od Nitrianskeho samosprávneho kraja prevzala ocenenie za 30-ročnú pedagogickú prax učiteľky odborných zdravotníckych predmetov a za výborné výchovno-vzdelávacie výsledky.

Prvý beh bol katastrofálny

Minulý rok po zisku bronzovej medaily na majstrovstvách sveta chcela Zapletalová od svojej mamy netradičnú odmenu - domáci rezeň. Aby jej to mohla splniť, vzala si pol dňa voľna v práci.

"Celý čas od Emminých ôsmich rokov som zasvätila športu, vozila som ju na tréningy, zápasy a preteky. Emma vždy dokázala prekvapiť aj v neprekvapiteľných situáciách. Postavila sa do blokov a zabehla, čo nikto nepredpokladal," spomínala Miroslava pred rokom pre web sport24.sk.

"Jej prvý beh na súťaži, kde si ju všimol budúci tréner Peter Žňava, bol katastrofálny. Emma mala ťah v nohách, ale technika behu, to bolo len také, že ´odbehla som´," uviedla.

Rodina ju držala pokope

Zapletalovej mama pracovala v oblasti zdravotníctva. Keď Emma utrpela štyri únavové zlomeniny v priebehu troch rokov a Miroslava počúvala, že dcéru bolí noha, vedela, že niečo nie je v poriadku.

"Poviem vám úprimne, bolo pre mňa veľmi ťažké jej oznamovať: ´Emmka, je to ďalšia únavová zlomenina.´ Bolo to náročné, snažila som sa jej robiť mentálnu podporu. Viete si predstaviť, že keď sa vrátite z olympiády, stanete sa majsterkou Európy a zrazu idete na dno, úplne na marazmus, je to veľmi ťažké obdobie. Celá rodina sme ju mentálne držali, ako sme len vedeli," prezradila.

Miroslava nepochybovala, že sa jej dcéra zo zlého obdobia dostane a situácia sa diametrálne otočí. "Pre Emmu to je práca. Koľkokrát som jej telefonovala a pýtala sa jej, čo robí, odpovedala, že ide do práce. Keď som sa spýtala, kam do práce, povedala, že na tréning, lebo to je jej práca. Verila som, že to dá a pokiaľ neutrpí ďalšiu únavovú zlomeninu, pôjde to."


Článok pokračuje na nasledujúcej strane: