6.10.2026 (SITA.sk) - Alternatíva pre Nemecko získala v Sasku-Anhaltsku takmer 44 percent hlasov a 39 z 83 kresiel. Jej kandidátovi na predsedu parlamentu prisľúbila podporu aj ľavicová BSW.

Krajnopravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) má v utorok po prvýkrát v povojnovej histórii krajiny získať post predsedu jedného z krajinských parlamentov. Po výraznom víťazstve AfD v septembrových voľbách v Sasku-Anhaltsku sa novozvolení poslanci zídu v Magdeburgu a budú voliť nové vedenie parlamentu.

AfD získala takmer 44 percent hlasov a výrazne predstihla CDU nepopulárneho kancelára Friedricha Merza. Strana obsadila 39 z 83 kresiel a len tesne tak nedosiahla absolútnu väčšinu.

Jej kandidátom na predsedu parlamentu je Tobias Rausch. Na zvolenie potrebuje AfD podporu ďalších poslancov a tú jej už prisľúbila BSW. Malá ľavicová strana má v parlamente päť kresiel a napriek ideologickým rozdielom zastáva v otázkach Ruska a migrácie postoje podobné AfD.

Ak Rausch uspeje, pôjde o prvý prípad v povojnových dejinách Nemecka, keď takúto funkciu obsadí predstaviteľ krajne pravicovej strany. Viaceré aktivistické skupiny preto na utorok zvolali protesty pred budovou parlamentu a vyzývajú ostatné strany, aby s AfD nespolupracovali. AfD je v Sasku-Anhaltsku tamojšou kontrarozviedkou klasifikovaná ako „potvrdená extrémistická“ organizácia.

Líderka krajne ľavicovej strany Die Linke v Sasku-Anhaltsku Eva von Angernová prirovnala situáciu k pôsobeniu Hermanna Göringa vo funkcii predsedu Reichstagu v 30. rokoch a jeho úlohe pri prevzatí moci Adolfom Hitlerom.

Predsedníctvo parlamentu pritom nemusí byť jediným historickým prvenstvom AfD v spolkovej krajine. Jej regionálny líder Ulrich Siegmund chce byť v decembri zvolený za krajinského premiéra, čo sa žiadnemu politikovi AfD dosiaľ nepodarilo. BSW zatiaľ neoznámila, či ho podporí, podľa miestnych médií sa však obe strany už dohodli na spolupráci v niektorých ďalších otázkach.

AfD sa zároveň snaží získať podporu 15 poslancov CDU. Regionálny líder kresťanských demokratov a súčasný krajinský premiér Sven Schulze však v pondelok vyhlásil, že z jeho strany nikto neprebehne.

Septembrové krajinské voľby zvýšili tlak na kancelára Merza. AfD skončila prvá aj v Meklenbursku-Predpomoransku, zatiaľ čo v Berlíne zvíťazila Die Linke. Merz nastupoval do úradu v roku 2025 s prísľubom oslabiť príťažlivosť AfD oživením nemeckej ekonomiky a tvrdším prístupom k migrácii, jeho koalíciu však sprevádzajú spory o reformy a AfD sa podľa AFP dostala do jasného vedenia v celoštátnych prieskumoch.