19.10.2026 (SITA.sk) - Pri ochrane verejného zdravia treba zohľadňovať nielen zdravotné prínosy opatrení, ale aj ich ekonomické dopady a možné nezamýšľané účinky.

Rakovina a kardiovaskulárne ochorenia predstavujú pre európske krajiny nielen závažný zdravotný problém, ale aj rastúcu ekonomickú záťaž. Okrem priamych nákladov na zdravotnú starostlivosť spôsobujú stratu produktivity, výpadky daňových príjmov a vyššie výdavky sociálneho systému.

Význam včasnej prevencie, jej ekonomickej návratnosti a účinnosti regulačných opatrení patril medzi hlavné témy odborného workshopu pod záštitou Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý sa 13. októbra uskutočnil na Stálom zastúpení Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli.

Podujatie Public Health Challenges in the EU: Insights for Impact – Advancing Cardiovascular and Cancer Prevention spojilo predstaviteľov európskych inštitúcií, ministerstiev, akademickej obce a odborníkov na verejné zdravie z viacerých členských štátov.

Prevencia ako investícia do budúcnosti

Diskusia poukázala na potrebu širšieho ekonomického pohľadu na zdravotnú politiku. Pri hodnotení nákladov na ochorenia nestačí sledovať len výdavky zdravotných poisťovní a nemocníc. Do úvahy treba brať aj dôsledky pre pracovný trh, verejné financie a celkovú výkonnosť ekonomiky.

Prevencia nie je iba nákladovou položkou, ale aj dlhodobou investíciou. Podľa systematického prehľadu výskumov, na ktorý sa odvoláva aj Európska komisia, dosiahol medián návratnosti investícií do hodnotených opatrení v oblasti verejného zdravia približne 14 eur na každé investované euro.

Významné sú aj celkové spoločenské náklady rizikového správania. Medzinárodné analýzy napríklad ukazujú, že náklady spôsobené fajčením vrátane zdravotnej starostlivosti a straty produktivity výrazne prevyšujú príjmy štátov z tabakových daní. Samotné daňové výnosy tak nepokrývajú ekonomické škody spojené s užívaním tabaku.

Prínosy prevencie sa však často prejavujú až v dlhšom časovom horizonte, zatiaľ čo náklady na zavedenie opatrení alebo ich bezprostredné rozpočtové dôsledky sú viditeľné okamžite. Tento časový nesúlad môže komplikovať rozhodovanie o zdravotných politikách, najmä v období tlaku na verejné financie.

Rozpor medzi zdravotnými a rozpočtovými prioritami môže ovplyvňovať aj prijímanie opatrení na ochranu mladistvých. Zatiaľ čo obmedzenie dostupnosti niektorých tabakových a nikotínových výrobkov môže priniesť dlhodobé zdravotné a spoločenské prínosy, pre verejné financie môže znamenať okamžitý výpadok príjmov zo spotrebných daní.

Pozornosť sa preto venovala aj potrebe lepšie vyhodnocovať účinnosť preventívnych opatrení a využívať dostupné vedecké poznatky. Dôležité nie je iba to, koľko prostriedkov krajiny na prevenciu vynakladajú, ale aj to, aké výsledky za ne dosahujú.

Vyššie dane a zákazy nemusia vždy priniesť očakávané výsledky

Súčasťou diskusie bola aj regulácia rizikového správania vrátane tabakových a nikotínových produktov. Tradičné nástroje, ako sú spotrebné dane, cenové opatrenia či obmedzovanie dostupnosti, môžu prispievať k znižovaniu spotreby. Ich účinnosť však závisí od konkrétneho nastavenia a reakcií spotrebiteľov.

Podľa ekonomických výskumov býva napríklad desaťpercentné zvýšenie cien cigariet vo vysokopríjmových krajinách spojené s približne štvorpercentným poklesom spotreby. Výrazné cenové rozdiely medzi krajinami alebo prudké zvyšovanie daní však zároveň môžu podporovať cezhraničné nákupy a presun dopytu na nelegálny trh. To môže oslabovať zamýšľané zdravotné účinky regulácie a negatívne ovplyvňovať príjmy verejných rozpočtov.

Rezonoval aj príklad Francúzska, kde vysoké ceny cigariet sprevádza rozsiahly nelegálny obchod a cezhraničné nákupy lacnejších výrobkov v susedných krajinách. Jedným z možných riešení je preto väčšie zbližovanie daňového zaťaženia v rámci EÚ, ktoré by obmedzilo výrazné cenové rozdiely medzi členskými štátmi. Samotná harmonizácia však nemusí problém vyriešiť, pokiaľ budú ceny v Únii podstatne vyššie než v susedných krajinách mimo nej. Cenové rozdiely totiž môžu naďalej podporovať cezhraničné nákupy aj nelegálny obchod.

V diskusii zazneli aj obavy z možných nezamýšľaných dôsledkov plošných zákazov.  Na jednej strane nemusia zabrániť mladým ľuďom v prístupe k nikotínovým výrobkom, ale presmerovať ich k nelegálnym a nekontrolovaným predajcom. Na druhej strane môžu obmedziť dostupnosť potenciálne menej rizikových alternatív pre dospelých fajčiarov, ktorí nedokážu prestať fajčiť. Pri hodnotení takýchto opatrení je preto potrebné zohľadniť ich reálne účinky na ochranu mladistvých aj verejné zdravie.

Diskusia preto otvorila aj otázku primeranosti regulácie a potreby rozlišovať zdravotné riziká jednotlivých výrobkov. Alternatívne nikotínové produkty nie sú bez rizika a nemali by ich začínať používať ľudia, ktorí nikotín neužívajú. Pri dospelých fajčiaroch však vzniká otázka, ako zohľadniť potenciál menej škodlivých možností v porovnaní s pokračujúcim fajčením klasických cigariet.

Jednou z diskutovaných tém bolo aj riziko, že do rozhodovania o zdravotnej politike vstupujú politické či ideologické postoje na úkor vedeckých dôkazov. Otvorila sa tiež otázka konzistentnosti regulácie rôznych rizikových výrobkov, napríklad rozdielneho prístupu k príchutiam pri nikotínových a alkoholických produktoch. Kým obmedzovanie príchutí pri nikotínových výrobkoch je predmetom intenzívnych regulačných diskusií, ochutené alkoholické nápoje nie sú vystavené podobnej diskusii, či porovnateľnému typu obmedzení.

Dôležitým predpokladom je kvalitný výskum a dostupnosť porovnateľných údajov. Jednotlivé členské štáty totiž pristupujú k regulácii rozdielne, od úplných zákazov niektorých kategórií či príchutí až po rôzne výnimky. Bez dôsledného vyhodnocovania výsledkov je náročné určiť, ktoré prístupy prinášajú najväčší zdravotný úžitok.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: